Skôr než odídeš, aspoň mi zbohom daj...
František Krištof Veselý
(12. 4. 1903, Skalica – 13. 3. 1977, Bratislava)
Slovenský spevák, režisér a herec patril s Gejzom Dusíkom a Pavlom Braxatorisom k zakladateľom slovenskej operety a divadla Nová scéna v Bratislave.
Narodil sa „iba“ ako František Veselý, Krištof mu do mena pribudol po tom, čo sa jeho mama vydala za továrnika Krištofa do Budapešti. Františkov otec totiž odišiel do Ameriky za prácou, odkiaľ sa už nevrátil. Vzťah s nevlastným otcom spočiatku nebol ružový, preto ho vychovávali mamini rodičia v Skalici, kde začal spievať v cirkevnom zbore. Továrnik si Františka adoptoval až potom, keď v Budapešti zomrel jeho vlastný syn a z budúcej speváckej hviezdy sa stal František Krištof Veselý. Potom sa jeho domovom na istý čas stala Budapešť, kde spieval v operetnom zbore. Vyštudoval gymnázium, štátnu hereckú školu, vystupoval v mnohých maďarských mestách a spoznal svoju lásku Gizku.
V roku 1931 podpísal zmluvu so Slovenským národným divadlom, kde spieval a režíroval operety, popritom hosťoval v Maďarsku a v Česku. Prvú filmovú rolu získal v roku 1936 v komédii Uličnice, kde aj spieval. V tom istom roku nahral aj svoju prvú platňu. V období slovenského štátu nahral platne aj pre nemecké vydavateľstvá. Po 2. svetovej vojne ho zatkli a poslali do pracovného tábora v Novákoch.
V roku 1946 sa stal spoluzakladateľom divadla Nová scéna, kde viedol súbor hudobnej komédie a pôsobil v ňom až do roku 1964. Jeho autobiografia S úsmevom a veselo, ktorú napísal ešte za života, vyšla až v roku 2006.
Nahral vyše 250 piesní a medzi jeho najväčšie hity patria skladby Jaj, Zuzka, Zuzička, Skôr než odídeš, Ja som optimista, Čo sa mi môže stať, Dedinka v údolí, Biele margaréty, Len bez ženy, Nečakaj ma už nikdy, Prečo sa máme rozísť, Cesta domov či Saigon.
