„Slovensku dochádza dych a len potvrdzuje dávne príslovie, že po pýche prichádza pád. Ten slovenský mal podobu pomalšieho ekonomického rastu v dôsledku niekoľkoročného zanedbávania potrebných reforiem,“ pokračuje Koršňák. Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a lákaní zahraničných investícií, na ktorom bol postavený rast ekonomiky v úvode tisícročia, sa podľa neho totiž postupne vyčerpal.
Ľahkú konvergenciu má už krajina za sebou, potrebné reformy pre posun ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách však podľa analytika zanedbala. V takejto transformácií je kľúčová najmä kvalita ľudského kapitálu. A práve v investíciách do kvality vzdelávania a podpore inovácií v ekonomike Slovensko v posledných desaťročiach zaostáva. „Obe oblasti sú pritom skôr behom na dlhé trate a pre potrebné zmeny tu platí, že už včera bolo neskoro,“ skonštatoval Koršňák.
Plánované reformy v oboch oblastiach v posledných rokoch opäť oddialila pandémia, vojna na Ukrajine, ale i nestabilita vo vnútri vládnej koalície, ktorá vyústila až do jej rozpadu a vyhlásenia predčasných volieb. Ani štartujúca volebná kampaň však podľa analytika nenaznačuje, že sa transformácia ekonomiky a z toho vyplývajúce nevyhnutné reformy stali prioritou slovenských politikov. Mierny progres prinášal aspoň plán obnovy, no schvaľovanie reforiem sa zaseklo. Slovensko plne na svoj rozvoj nevyužíva ani finančné zdroje z bežných rozpočtov EÚ.
