S riaditeľom Trnavskej asociácie sluchovo postihnutých Jaroslavom Cehlárikom (39), ktorý je nepočujúci, sme sa prostredníctvom tlmočníčky Barbary Randuškovej rozprávali o tom, ako sa tlmočia nové slová, ako sa nepočujúci dohovoria vo svete i to, či tlmočníkov nahradia titulky alebo avatari.
Je pre tlmočníkov náročné tlmočiť politické tlačové konferencie?
Orientovať sa na našej politickej scéne plnej rôznych tém je v tejto dobe zložité azda pre každého, nielen pre nepočujúcich.
Samozrejme, tlmočníci musia byť zorientovaní v oblasti politiky. Je dôležité povedať, že tlmočníci musia perfektne ovládať slovenský posunkový jazyk a slovenský jazyk. Predpoklad je, že musia spolupracovať s nepočujúcimi, tzv. koordinátormi. Keď sa objaví nejaká nová terminológia, nové slovo, tak nepočujúci im musia dať spätnú väzbu.
Čo robia tlmočníci, keď natrafia na nový, neznámy výraz?
Pri novom slove, ktoré ešte nemá posunok, použije tlmočník prstovú abecedu, teda slovo vydaktyluje. Keď sa slovo objaví znova, použije už len inicializovaný posunok, čo znamená prvé písmeno tohto slova a artikuláciu. Následne sa skontaktuje s nepočujúcimi odborníkmi a oni navrhnú vhodný posunok. Na facebooku je skupina, kde je dosť veľké zastúpenie nepočujúcich posunkujúcich a tí navrhujú vo videách posunok, ktorý by mohol novému slovu zodpovedať. Najvhodnejší posunok sa vyberie a tlmočníci sa ho naučia. V praxi vidíme, že sú aj tlmočníci, ktorí s nepočujúcimi nespolupracujú, čiže si vymýšľajú sami posunky. Správne sa spolupracuje s komunitou nepočujúcich.
Preberáte niektoré posunky z iných jazykov?
Niektoré sa môžu prevziať, napríklad posunok koronavírus. Jazyk sa neustále vyvíja. Pri slove koronavírus máme svoj slovenský posunok, v medzinárodnom systéme sa ukazuje inak a niektorí nepočujúci ho používajú, pretože spočiatku sme slovenský posunok nemali.
Musia sa nepočujúci učiť zahraničné posunkové jazyky, keď chcú „hovoriť“ s cudzincom?
Každý štát má národný posunkový jazyk. Jedna možnosť je vedieť posunkový jazyk krajiny, do ktorej idem, alebo existuje medzinárodný posunkový systém a väčšinou v zahraničí sa používa tento – napr. na konferenciách. Ten sa nepočujúci učia tým, že cestujú a majú interakcie s ostatnými nepočujúcimi. Medzinárodný posunkový systém je taký mix, vznikol prirodzene. Každý národný posunkový jazyk má atribúty ako plnohodnotný jazyk s gramatikou, so slovnou zásobou, štruktúrou ako akýkoľvek iný jazyk. Je, samozrejme, výhodou, ak nepočujúci ovláda písanú formu (čítanie a písanie) v inom cudzom jazyku, napr. v anglickom jazyku.
