Pavel Faško, klimatológ SHMÚ: Na nové podmienky nie sme nastavení
Zhodujú sa závery správy s poznatkami a predpoveďami klimatológov?
Áno, zistenia tejto štúdie sa zhodujú s našimi poznatkami. Na mapách vidno, že problémy, ktoré vyplývajú zo záťaže z vysokej teploty vzduchu alebo z dlhého počtu dní s tropickými nocami alebo tropickými dňami, sa sústreďujú v južnej polovici Slovenska, najmä na juhozápadnom Slovensku. Toto je identické s výsledkami meteorologických meraní, ktoré máme k dispozícii.
V správe sa hovorí o hrozbe postupného vysychania rozsiahlych území vrátane Žitného ostrova - aké horúce je to s touto hrozbou?
Čo sa týka suchosti prírodného prostredia, ktoré v tejto oblasti je, tak to riziko, samozrejme, rastie. Musíme si byť vedomí, že čím je teplejšie, tým je väčší aj výpar. Riziko, že vrstvy pôdy, ktoré sa nachádzajú predovšetkým na povrchu, budú pri režime zrážok, ktorý tu teraz začína prevládať, trpieť suchom, je väčšie, ako bolo v týchto regiónoch napríklad pred 30 alebo 40 rokmi.
Spomínajú sa tam aj extrémne horúčavy najmä v mestách na juhu Slovenska vrátane Bratislavy, Nitry či Komárna - ako si to máme predstaviť?
Veľké mestá, ako napríklad Bratislava, alebo aj niektoré krajské mestá, ktoré sú v južnejšie položených oblastiach, majú nevýhodu v tom, že je tam veľmi veľa neprirodzených nepôvodných povrchov. Tie sa v dlhých vlnách horúčav výrazne prehrievajú a spôsobujú efekt nedostatočného ochladzovania v čase medzi západom a východom slnka. Nehovoriac o tom, ako to tam vyzerá vo veľmi slnečný deň, keď tam teplota vzduchu popoludní vystupuje do úrovne viac ako 35 °C. Tieto priestory sa dokážu veľmi rozohriať a určite sú záťažou nielen pre chronicky chorých ľudí, staršie obyvateľstvo či malé deti, ale aj pre zdravých ľudí, ktorí musia v týchto podmienkach pracovať. Sú to podmienky, na ktoré my nie sme nastavení, pretože v strednej Európe by takéto výrazné vlny horúčav byť nemali. Ale, bohužiaľ, stávajú sa realitou a musíme sa im prispôsobovať.
V analýze sa hovorí o potrebe adaptačných opatrení v najohrozenejších oblastiach, ale nie je dôležitejšie klásť dôraz na preventívne kroky?
Toto je veľmi správny prístup. Musíme sa jednak prispôsobovať, jednak by sme mali takýmto situáciám aj predchádzať. Existuje veľa možností a jednou z nich je to, že budeme mať čo najviac zelene. Je na nás, či sa nám to podarí, alebo nepodarí. Napríklad v Bratislave už vysádzajú stromy takým spôsobom, aby mali šancu prežiť v tom nežičlivom horúcom a suchom prostredí, ktoré panuje a bude panovať v lete. To je veľký pokrok. Keďže tie stromy zavlažujú, je šanca, že keď vyrastú, prostredie v meste bude aj v tých nepriaznivých podmienkach, aké sa tu v budúcnosti očakávajú, znesiteľnejšie.
