Česko podľa hovorkyne tieto tanky, modernizované českou zbrojovkou, Maroku zabavilo, aby ich odovzdalo "neonacistickému režimu" v Kyjeve. "S ľútosťou pozorujeme, že sa z ruského ministerstva zahraničia stalo ministerstvo klamstiev a vojny," reagoval pre ČTK hovorca českej diplomacie Daniel Drake.
"Pozeráme na tento otrasný prípad ako na ďalší dôkaz nepriateľskej protiruskej politiky českých úradov, v rámci ktorej sa v Prahe nehanbia porušovať základné normy medzinárodného práva, ktoré upravujú obchod so zbraňami, a zmocňovať sa cudzieho majetku. S ľútosťou pozorujeme, ako sa opakuje smutná skúsenosť z druhej svetovej vojny, keď české podniky ako súčasť vojensko-priemyselného komplexu nacistického Nemecka ustavične zásobovali tretiu ríšu zbraňami pre vojnu proti Sovietskemu zväzu," vyhlásila Zacharovová podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS.
"Súdiac podľa všetkého, dejiny nič nenaučili terajšie vedenie Českej republiky, ktoré ochotne premenilo svoju krajinu na jedno z hlavných miest pre výrobu, opravy a modernizáciu vojenskej techniky odovzdávanej kyjevskému neonacistickému režimu," dodala Zacharovová. Obvinila tiež "kolektívny Západ", že sa snaží konflikt na Ukrajine preťahovať a čo najviac uškodiť Rusku, dokonca aj keď kvôli tomu bude nutné bojovať "do posledného Ukrajinca".
Ruská hovorkyňa uviedla, že ešte pred vypuknutím konfliktu Rabat uzavrel kontrakt s českou spoločnosťou Excalibur Army na modernizáciu 130 tankov T-72B, ktoré Maroko zakúpilo na prelome storočí v Bielorusku. Po modernizácii bolo 56 tankov vrátených severoafrickému kráľovstvu. Zvyšných 74 kusov česká strana podľa Zacharovovej "de facto vyvlastnila", aby ich odovzdala Ukrajine, pričom Maročania "boli postavení pred hotovú vec". Tým z nich v očiach Bielorusov tiež urobili vinníkov nedodržania záväzku, že bez súhlasu dodávateľa nepredajú tanky tretej strane.
Dezinformácie nemá cenu komentovať, povedal ČTK v reakcii na slová Zacharovovej hovorca Excalibur Army Andrej Čírtek. Rusko ospravedlňuje vpád svojich vojsk do susednej krajiny potrebou "denacifikovať" Ukrajinu. Na jej čele však stojí prezident so židovskými koreňmi a krajná pravica v ukrajinskej politike podľa výsledkov volieb zohrávala len úplne okrajovú úlohu. Kyjev a Západ pokladajú ruskú inváziu za ničím nevyprovokovanú agresiu. Boje si podľa odhadov vyžiadali životy desaťtisícov vojakov a tisícov civilistov a milióny ľudí vyhnali z domovov.
