Kto je vaším najväčším fanúšikom?
Asi mamina a sestra, pretože im som ako malé dieťa hovoril o tom, že keď budem veľký, pôjdem do Bratislavy a raz budem na obraze prinášať ľuďom rôzne informácie ako Zlatica Puškárová. Keď ste malý, robia si z vás posmešky, aby ste od života veľa nečakali, lebo nemáte bohatých rodičov, aby ste mohli preraziť. O to väčšia je teraz tá radosť, že sa mi to trošku podarilo.
Váš otec ešte zažil váš úspech?
Ocino zomrel pred tromi rokmi a tak vedel, že som prišiel do Markízy. Bol veľmi špecifickým druhom môjho fanúšika, pretože mi otcovskú hrdosť nikdy priamo neprejavil. Kamaráti mi však neskôr hovorili, že si prišiel kúpiť Nový Čas, keď vedel, že je tam o mne článok. Bola to pre mňa veľká vec, lebo mi osobne nikdy nepovedal, že je na mňa hrdý.
Máte momentálne po svojom boku niekoho, s kým je vám dobre?
Som vďačný za to, že všetko, čo k šťastiu potrebujem, aktuálne mám. Súkromie si však strážim, je to pre mňa jedna z najvzácnejších vecí, akú môže človek mať.
Vyštudovali ste politológiu a medzinárodné vzťahy. Nikdy ste sa tomu nechceli venovať?
Málokto vie, a asi som to ani nikdy verejne nehovoril, že som po skončení školy nastúpil na tri týždne na stáž do spravodajstva Markízy. V tom čase sa mi však rozsypal vzťah a tak som sa vrátil domov. Nakopnutie skúsiť šťastie znovu prišlo až o pár rokov, tak som išiel konkurz. Tomu, čo som vyštudoval, som sa teda nikdy nevenoval.
Ste príkladom toho, že sny sa plnia. Máte ešte nejaký?
Moja cesta v Markíze sa posúvala z redaktora do dopravného servisu, teraz moderujem v Teleráne počasie. Veľmi túžim po tom, byť raz tvárou nášho večerného spravodajstva.
