„Dal som 1 500 eur za opravu auta, aby som mohol jazdiť za mamou do Studienky. Nemám ani peniaze na kúrenie. Keď je prázdno, zhasínam. Poberám invalidný dôchodok 367 eur. Nedá sa z toho vyžiť,“ povedal zúfalý prevádzkar. Počas dňa takmer neje, do úst dá niečo len sporadicky. Šetrí.
Už 5 rokov pritom hľadá záujemcu o kúpu priestorov. „Väčšina sa stiahla. Teraz vidia, že stavajú električku. To by mohlo pomôcť,“ povzdychol si. Háčik je však v tom, že obchod má vo vlastníctve jeho mama a prideliť mu ho môže iba súd. Pokiaľ sa tak nestane, predaj bude zložitý. „Hoci je obchod celý môj život, asi sa s ním budem musieť rozlúčiť, inak to nepôjde,“ uzavrel.