V stredu o tom informovali zástupcovia SAPI, Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA) a portálu Energie-portal.sk na webinári Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI).
"Bariéry s administratívnymi postupmi bránia rozvoju OZE, o čom hovorí aj samotná vláda a dokumenty ministerstva životného prostredia," uviedol na margo výsledkov štúdie o rozvoji veternej energetiky na Slovensku Boris Valach zo SAPI. Dodal, že SAPI zastáva postoj, že Slovensko by malo využívať aspoň jedno percento tohto potenciálu, ktoré predstavuje 1680 MGh ročne.
Ján Mykhalchyk Hradický z Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR konštatoval, že ak chceme dosiahnuť náš vytýčený cieľ, t. j. 55-percentný pokles emisií oxidu uhličitého v porovnaní s rokom 1990, treba sa riadiť takzvanou krivkou marginálnych nákladov na zníženie emisií. Tá predstavuje systematický prístup k znižovaniu emisií s dôrazom na to, aká je ich cena. Na dosiahnutie cieľov je potrebné napríklad zatvorenie bane Nováky, elektrární Nováky a Vojany, elektrifikácia vozového parku, čiže prechod na elektroautá," uviedol Hradický.
David Madaj z NIKA podotkol, že popri urýchľovaní povolení pre OZE je nevyhnutne zachovať isté štandardy ochrany životného prostredia tak, aby podpora OZE nešla na úkor životného prostredia.
V roku 2020 pochádzalo 22,1 % energie spotrebovanej v EÚ z OZE. Novým cieľom EÚ je do roku 2030 takmer zdvojnásobiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v EÚ, pričom by mali dosiahnuť úroveň 40 % celkovej spotreby energie. V rámci dekarbonizácie si Slovensko vytýčilo cieľ dosiahnuť 19-percentný podiel OZE do roku 2030, pričom v roku 2020 predstavoval 15 %.
