Zrejme má na tom zásluhu aj vaša mama, ktorá spev vyučovala a naučila vás narábať s hlasivkami tak, že ani po šesťdesiatke si nemusíte dávať náročné piesne o tón nižšie.
Ani jedna naša pesnička nie je zatiaľ posunutá nižšie, všetky sú v pôvodných tóninách, ako sú nahraté na našich albumoch. Mama ma často upozorňovala, že pozor na hlasivky, lebo strunu na gitare vymeníš, blanu na bubnoch tiež, ale hlasivky sú živý orgán, ktorý, ak zničíš, nevymeníš. Nie vždy som ju poslúchol, ale, chvalabohu, hlasivky mi slúžia.
Tublatanka bola v začiatkoch výnimočná aj tým, že ste boli v kapele traja. Ako prišlo na skutočnosť, že ste sa rozhodli v istom období pre štvorku?
Po odchode Paľa Horvátha zo skupiny som hľadal niekoho, kto by ho nahradil nielen v hre na gitaru, ale aj ako vokalistu, lebo Paľo mi robil skvelé vysoké rockové vokály, ale aj spieval. Na basovú gitaru som zobral Ďura Topora a s ním sme hľadali niekoho, kto hrá na gitaru a dobre spieva. Našli sme Doda Dubána, ktorý odišiel zo skupiny Money Factor. Poznal som ho, hrali sme na spoločnom vystúpení skupín v Nemecku v Karlsruhe a Dodov hlas sa mi veľmi páčil, jeho hlasivky boli pevné ako skala. Hovorím o období spred 30 rokov. Prišiel na skúšku Tublatanky ako nový člen a bolo to s ním zábavné, často komolil slová v slovenčine, lebo bežne hovoril len po maďarsky. Ale nikomu z nás to ani trochu neprekážalo, páčilo sa nám, že sa trochu priučíme aj maďarčine. Vďaka nemu sme spoznali aj juh Slovenska. Chodili sme často k nemu do Bátorových Kosíh, kde Dodo s otcom farmárčili, pestovali zeleninu a ovocie, robili aj dobré víno a šampanské. Nosil nám ho aj na skúšky, a tak sme mali čo piť. Bol pyšný na úrodu a produkty z vlastného farmárčenia.
Chodievali ste tam aj na chatu.
Dodov kamarát Karči z Money Factor mal chatu a naozaj sme tam zažili nejeden žúr, bolo to výborné. Krásne, bezstarostné obdobie.
