To znie priam mysticky...
Ono to tak skutočne funguje. Pri plánovaní bylinkovej záhradky si predstavujeme, ako vyzerá v plnom kvete. Prechádzajte sa v mysli záhradou, dotýkajte sa byliniek, všímajte si, ako vyzerajú, ako sa kolíšu vo vánku, ako voňajú. Ako by to bolo naozaj. Záhradníkom, ktorí pracujú týmto spôsobom, sa pod rukami všetko rozvíja, rastie a prosperuje.
Mnoho liečivých rastlín vnímajú ľudia ako burinu, ktorú treba zo záhrady vyklčovať. To asi nie je správne...
Všetko, čo potrebujeme z vitamínov, minerálov, stopových prvkov na jar, môžeme teraz využiť. Napríklad je to hviezdica prostredná, zádušník brečtanovitý, hluchavka purpurová, ich vňate môžeme zbierať a okamžite jesť ako šalát, robiť smoothie, tinktúry, mastičky, kozmetiku. Žiadnu rastlinu vo voľnej prírode neoznačujem ako burinu. Všetko tam má svoje miesto, nič nie je navyše. Všetko má svoj účel. Sú to vzácne rastliny, ktoré vieme využiť na viacero spôsobov. Napokon, nie je to tak, že väčšina našich kultúrnych plodín bola kedysi divo rastúcou burinou? Mimochodom, divé rastliny majú vyššiu vibráciu než kultúrne rastliny. Zvyšujú tak kvalitu toho, čo vypestujeme, aj kvalitu liečivých rastlín. Zároveň zvyšujú aj našu vibráciu. Zoberme si žihľavu – jej prvé listy majú obrovskú, marsovskú silu. Je najvyšší čas zbierať horné časti žihľavy. Všimnite si, že stonka alebo spodok lista majú miestami fialové sfarbenie. Je v nich veľa železa. Naša krv potrebuje železo, aby mala kvalitu, akú potrebujeme. Ako žihľava rastie, ako sa rozvíja do vňate, zbierame ju do polovičky júna. Je tam veľa chlorofylu, vitamínom a minerálov. Je vhodné robiť si zásoby, lebo od konca júna je v žihľave viac látok, ktoré môžu dráždiť obličky. Neskôr, keď sa žihľava rozvíja, zbierame semeno. Je tu paralela s ľudskou potenciou, kvalitou spermií. Lebo práve semeno žihľavy je vynikajúce na ľudskú potenciu. Semeno žihľavy sušíme, robíme z neho tinktúry alebo dávame do jedál (kaše, polievky, šalát).
Žihľava nie je obľúbená, pretože pŕhli, takže radšej ju necháme bez povšimnutia. Ako sa vyhnúť nepríjemným pľuzgierom na pokožke a bez obáv využiť jej liečivú silu?
Žihľavu treba vedieť zbierať. Pri zbere použijeme rukavice, ak nepoznáme grif, ako ju odtrhnúť za stonku aj bez rukavíc. Skúsenejší bylinári to tak robia. Keď ju prelejete horúcou vodou, už nepŕhli. Netreba sa jej preto báť. Pripomeniem, že veľké liečivé účinky má koreň žihľavy, ktorý zbierame na jeseň. Využívame ho na vlasovú pokožku, na kožu všeobecne, na tinktúru, na trávenie.
Takže burinu neprávom považujeme za škodlivú? Máme ju teda nechať rásť medzi ostatnými, kultúrnymi rastlinami?
Buriny živia veľa potrebných pôdnych organizmov. Chránia pôdu pred vysychaním a eróziou. Zvyšujú množstvo pôdneho humusu. Koreňmi prevzdušňujú pôdu, rozrušujú ťažké a tvrdé pôdy, udržujú ju úrodnú a živú. Zlepšujú pôdnu faunu, dážďovky sa živia ich odumretými korienkami a listami. Koreňové chodbičky vytvorené koreňmi týchto rastlín využívajú ako svoje diaľnice na prechod do nižších vrstiev pôdy. Takto pracuje napríklad pŕhľava, púpava, či bodliaky. Ak necháte napríklad púpavu v záhone s jahodami, prospeje im to. V komposte sa púpava správa ako urýchľovač rozkladných procesov, obohacuje ho o meď.
Ak to zhrnieme, tak v každom ročnom období má rastlina iné účinné látky.
Presne tak. Takisto aj počas dňa sa mení zloženie účinných látok. Existuje jedno všeobecné pravidlo, že nezbierame mokrý materiál rastlín, po daždi, ani keď je rosa, vlhko... Zbierame ráno za suchého počasia.
Je teda tiež nesprávne, ak rastlinu umývame pred tým, ako ju ideme spracovať alebo vysušiť?
Samozrejme, ak rastlinu vytrhnem v záhrade a je zašpinená od zeme, umyjem ju, keď ju idem spracovať hneď. Ale keď ideme sušiť, tak rastlinu umývaním znehodnotíme. Voda totiž cirkuluje v rastline prirodzene tak, že sa pohybuje v tkanive a odparuje sa. Prieduchy sa otvárajú a zatvárajú. A keď ju odtrhnem a umyjem, na vrchu tkaniva bude nová vrstva vody, ktorá sa nemá ako odpariť. Respektíve, bude sa odparovať, ale s tým, že reaguje s tkanivom a poškodzuje ho. Skôr splesnivie, znehodnotí sa celý zber a nebude tam toľko účinných látok ako keď rastlinu sušíme bez umytia. Napokon, vedľa prašných ciest, diaľnic by sa rastlinky nemali zbierať. Zber by sme mali robiť aj mimo mestských sídlisk.
