Majú strach
Rodina by bola najradšej, keby sa vyšetrovanie už skončilo. Vlečie sa to podľa nich veľmi dlho. „Žijeme v strachu, aby sa to neskončilo tak, že ho uznajú, že bol nepríčetný, a o pár rokov sa vráti späť. Keďže je dokonalý manipulátor, dúfam, že ich nezmanipuloval a neuveria mu tie klamstvá a pretvárku. Aj keď tu je všetko možné,“ hovorí o svojom otcovi Erika.
Vzápätí dodáva slová, ktoré naháňajú zimomriavky. „Deň predtým mama povedala policajtom, že sa ho všetci bojíme a že si myslí, že ju aj tak zahluší. Odpoveď policajtov bola, aby sa zamkla, a keď sa bude párkrát dobíjať, až potom ho môžu prísť zobrať. Tak ho aj zobrali... Ale na druhý deň v sanitke a našu mamu v pohrebnom aute,“ spomína so slzami v očiach.
Miroslav im podľa jej slov píše z väzby listy. „Snaží sa hrať na city. Vraj on za to nemôže. No my ho poznáme a vieme, aký naozaj je. Mamu nenávidel roky a psychicky a fyzicky ju týral. Toto bolo len vyvrcholenie,“ dodáva Erika, ktorá chce veriť, že vyšetrovanie bude naozaj spravodlivé.
