Najviac sa podľa nich investuje do infraštruktúry v doprave a životnom prostredí (spolu 39 %), do transformácie ekonomiky pätina zdrojov a o niečo menej do modernizácie verejnej správy. "Relatívne významná časť sa zameriava na sociálny a ľudský kapitál – spolu 23 % pre trh práce, sociálnu inklúziu a vzdelávanie," doplnili.
Upozornili, že okrem pôvodných priorít sa medzičasom časť zdrojov realokovala na protipandemické opatrenia a z toho najviac na udržanie pracovných miest. Tieto výdavky však pôsobili skôr ochranne a stabilizačne než rozvojovo pre zlepšenie kvalifikácie pracovnej sily a účasti na trhu práce.
"Okrem toho vláda plánuje časť zdrojov použiť na opatrenia zamerané na pomoc ekonomike zasiahnutej vysokými cenami energií. Takéto využitie je obhájiteľné v prípade, že by Slovensko inak o tieto zdroje trvalo prišlo. Približne 15 % fondov je viazaných na projektoch s nulovým čerpaním," poznamenali analytici centrálnej banky.
Štvrté programové obdobie pre roky 2021 až 2027 a najmä Plán obnovy prinášajú podľa nich nové príležitosti financovania. "Tie sú sprevádzané určitou mierou implementačného optimizmu. Na naplnenie očakávaní však bude potrebný zásadný posun v schopnosti včas a efektívne realizovať investície, ktorých cieľom je zlepšovanie života v regiónoch a zrýchlenie dobiehania rozvinutejšej časti Európy," dodali analytici.
