Mama a partnerka
Keďže Jana Galaxia Brisudová je dvojnásobnou mamou dnes už dospelých synov Jakuba a Mateja, zaujíma nás, ako zvládala materstvo a kariéru. „Ako? Nuž – odparkovaný kočík a modeluješ!“ zasmeje sa sochárka. „Keď sú deti, človek všetko prispôsobuje ich harmonogramu. Teraz už sú z malých chlapcov veľkí chlapi.“
Jej životným partnerom je už trinásť rokov sochár Stanislav Kiča (41). „Nesmierne ho uznávam. Každý deň sa spolu radíme, podporujeme sa.“ Spoznali sa, keď si dala Jana odlievať sochy v ich ateliéri Tri kamene v Stupave. „Chodila som tam tak často, až sme sa dali dokopy,“ prezradí s nehou v očiach.
Rešpektovaná umelkyňa
Jana Galaxia Brisudová slávu vníma veľmi skromne a hlavne nenútene. „Idem si svojou cestou, snažím sa pracovať, ako najlepšie viem, a všetko ide ruka v ruke s tým. Nenápadne - prvá výstava, druhá, zákazky, objednávky... Pamätám si však na svoju milovanú zlomovú výstavu v roku 2012, čo sme mali so Stankom. Bola to krásna, obrovská výstava v Galérii SPP. Vtedy tam prišlo veľmi veľa našich spoločných kamarátov výtvarníkov, bolo to úžasné, odvtedy sa môj umelecký svet viac otváral,“ vraví. Na ocenenia si Jana nepotrpí.
„Myslím si, že umelec má hlavne tvoriť.“ A aké témy sú jej blízke? „Mala som mytologické témy, potom to bol Kohútik jarabí, zamilovala som si Zayah - sochu tehotnej ženy, ktorá je umiestnená v Španielsku. Samozrejme ma zasahuje aj súčasná situácia.“
Filantropia
Každý rok prispieva Jana svojím dielom na charitu, napríklad pre detské kardiocentrum. „Keď sa začala vojna na Ukrajine, tak som darovala okrem svojej osobnej pomoci aj dielo v rámci Sogy. Bolo medzi top tromi vydraženými dielami na pomoc pre Ukrajinu. Ukrajina je mi veľmi blízka, keďže tam mám aj kamarátku Daryiu, ktorá tam doteraz žije a sme spolu v kontakte. Snažím sa tam pomáhať, ako len viem,“ vysvetlí nám a dodá: „Momentálne chystám dielo na podporu LGBTI komunity, aby sme sa trošku prebudili ako spoločnosť,“ vraví s nádejou.
Kohútik jarabí
Pri listovaní v katalógu sa zastaví pri obrázku sochy Kohútik jarabí. „Dávno som nosila v hlave myšlienku vytvoriť toto dielo. Chcela som zhmotniť svoju predstavu slovenskej duše, vystihnúť, čo sme my ako národ, znázorniť sochou obsah pesničky, ktorá je chronicky známa od východu na západ krajiny. A tou bola podľa mňa Kohútik jarabí, lebo ju poznajú všetci. Od východu na západ túto pieseň poznajú všetky deti i dospelí. Dokonca aj na Morave. Bola som príjemne prekvapená, keď som mala výstavu v meste Břeclav v Havlíčkovej vile, že tá pieseň im nebola cudzia. Pesnička sa môže javiť ako absolútna odrhovačka. Učíme sa ju v škôlke, je medzi prvými, ktoré sa učia hrať deti na klavíri. Kohútik jarabí, nechoď do záhrady, polámeš ľaliu, potom ťa zabijú...“ zacituje z piesne.
