Mnohé upozornenia, medzi nimi aj popredných zahraničných odborníkov i pracovníkov Spolkového kriminalistického úradu (BKA), že môže ísť o podvrh, reportér ignoroval a zakrýval si pred nimi oči i uši, pretože o ich pravosti bol absolútne presvedčený. Ignoroval aj to, že z pôvodných 27 denníkov, ktoré si Hitler údajne napísal, stúpol ich počet medzitým na 60. Vidina senzačného nálezu i príbehu bola obrovská, čo sa stalo magazínu napokon osudným.
Senzácia totiž netrvala dlho. Už 11 dní po tlačovej konferencii prišla studená sprcha a z veľkého triumfu sa stalo napokon celosvetové fiasko. Spolkový archív zverejnil 6. mája 1983 svoje stanovisko, s ktorým oboznámil verejnosť spolkový minister vnútra Friedrich Zimmermann: "Na základe obsahovej analýzy, ako aj kriminalistickým a vedeckým skúmaním prišiel Spolkový archív k presvedčeniu, že dokumenty, ktoré im boli predložené, neboli napísané Hitlerovou rukou, ale vznikli po vojne. Hlboko ľutujem, že toto skúmanie neurobil Stern pred publikovaním."
Skúmaním sa zistilo, že údajné Hitlerove denníky boli napísané na papieri vyrobenom až po druhej svetovej vojne. Ďalej sa ukázalo, že falšovateľ Kujau použil verejne publikované prejavy Hitlera, do ktorých potom zakomponoval banálne poznámky z každodenného života a aby získali stránky denníkov nádych patiny, potieral ich čajom.
Zakladateľ a dlhoročný šéfredaktor magazínu Stern Henri Nannen bol šokovaný a čitateľom sa ospravedlnil. Prestíž renomovaného magazínu blamážou s Hitlerovými denníkmi značne utrpela a o získanie stratenej dôvery čitateľov musel časopis v nasledujúcich rokoch tvrdo bojovať.
Šéfredaktori Peter Koch a Felix Schmidt zo svojich postov odstúpili a falšovateľ Konrad Kujau a reportér Gerd Heidemann sa postavili pred súd za podvod a falšovanie. V roku 1985 odsúdili Heidemanna na štyri roky a osem mesiacov. Kujau si mal odsedieť štyri roky a šesť mesiacov, ale potom, keď dostal rakovinu hrtana, z väzenia ho po troch rokoch prepustili.
