Gabriela Herényiová, školská psychologička:
- Zvyčajne sa šikanujú deti, ktoré sa vyznačujú buď lepšími známkami, alebo nejakým fyzickým hendikepom. Zistíte to tak, že správanie dieťaťa sa zmenilo, je plačlivé, odťahuje sa od rodinných príslušníkov, zatvára sa do izby, odmieta rozprávať, nedodržuje očný kontakt, chodí domov s modrinami, v nepravidelných časoch, izoluje sa od spolužiakov. Tých foriem je veľmi veľa.
Deti si berú príklad z nás dospelých, ony zrkadlia naše správanie. Keď vidia náznak agresivity doma u niektorého z rodičov alebo v spoločnosti, majú sklon opakovať to. Vtedy majú pocit, že sú silné a hrajú sa na silákov. Bohužiaľ, teraz sa nám to posúva až do materských škôl. Samozrejme, najviac to prepuká na druhom stupni základných škôl v období dospievania, puberty, keď si deti uvedomujú svoje ja, svoju osobnosť, svoje hodnoty.
Čo je to šikana?
Šikanovanie je nežiaduce agresívne správanie, ktoré vyplýva z nerovnováhy síl. Dieťa (alebo aj skupina detí), ktoré sa cíti nadradené, ponižuje či ubližuje ostatným. Takéto správanie sa často opakuje, alebo má tendenciu opakovať sa.
Čo nie je šikana
- keď sa deti medzi sebou pohádajú, dostanú do konfliktu, alebo sa pobijú
- keď sa menia vzájomné vzťahy, preferencie a priateľstvá detí
- keď sa deti či mladí ľudia medzi sebou nechcú priateliť (napríklad moje dieťa sa nechce skamarátiť s dieťaťom môjho nadriadeného a pod.)
- keď dieťa nezapadá alebo nechce zapadať do skupiny rovesníkov
