Takýto dospelý poník unesie aj chlapa. „Vždy som mala pri veľkom koňovi aj nejakého malého parťáka. Navyše sú lacnejšie a menej zožerú,“ vysvetľuje s úsmevom Soňa svoje zaľúbenie v miniatúrnom plemene. Meria totiž len 70 až 85 centimetrov.
„Všetko sú to poníky s rodokmeňom, aby som s nimi mohla chodiť na výstavy a verejne ich prezentovať. Tieto poníky sú pre mňa vlastne taká slabá nálepka za jazdenie na veľkých koňoch. Momentálne ich mám 5, všetko sú poníčky. Vyzerá to tak, že jedna samica je žrebná, takže za rok ich bude 6,“ priznáva chovateľka.
Poníky sú v zahraničí často využívané na hipoterapiu. Soňa s nimi navštevuje najmä rôzne podujatia. „Chodím s nimi na výstavy. Vediem ich k tomu, aby mohli byť využívané na terapie. Veľa ľudí u nás nevie, na čo ich môžu použiť. Mnohí ich majú ako kosačky, čo je úplne zle. Ony musia pracovať, mať diétu, žiadna tráva. Sú tak šľachtené a ostatné je prekrmovanie, potom sú obézne a pridružia sa rôzne choroby,“ hovorí Soňa o úskaliach chovu.
