Golonka už na prvostupňový súd predložil lustračný list z Ústavu pamäti národa. Tvrdí, že nebol členom Štátnej bezpečnosti ani Komunistickej strany Československa. V archívoch bol vedený len ako preverovaná osoba. Šťastný sa bránil, že len prezentoval svoj názor.
Súd zdôraznil, že Šťastného výroky posudzovali ako kritiku a ironizovanie, a teda ako hodnotiaci úsudok. „Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností ako premís pre hodnotiaci úsudok,“ pripomenula Važanová s tým, že kritika a názor Šťastného boli postavené na nepravdivých faktoch.
Slová o komunistoch a eštebákoch zazneli v roku 2013 na štadióne počas nakrúcania televízneho dokumentu. Golonka pre Nový Čas už vtedy pripustil právne kroky na očistenie svojho mena: „Jeho výroky nemajú len morálny dosah, ale týkajú sa ma aj ekonomicky. V tejto chvíli čakám na výpis z ÚPN, ktorý som si vyžiadal a potvrdí, že som nebol spolupracovníkom ŠtB. Dokonca som pritom zistil, že ma tajná služba, naopak, sledovala!“
Hádky oboch legiend sa začali v roku 2006, keď po ZOH v Turíne odvolali Šťastného z funkcie generálneho manažéra reprezentácie. Europoslanec za SDKÚ následne vyvolal konflikt s Jurajom Širokým. Neskôr proti nemu neúspešne kandidoval vo voľbách za prezidenta SZĽH, ale neuspel - za Širokého hlasovala väčšina hnutia vrátane Golonku.