Podľa vedca Jána Madarása (56) z Ústavu vied o zemi SAV sa nahromadený metán mohol postupne uvoľňovať z puklín v banských stenách, kde sa nahromadil ako dôsledok rozkladania hornín. V kombinácii s kyslíkom sa následne vznietil, čo je podľa odborníka len veľmi krátka, ale zato intenzívna chemická reakcia.
Ako je možné, že sa do priestorov bane dostane horľavý metán?
- Metán vzniká ako rôzne bioplyny či zemný plyn. Teda rozkladom nejakej organickej hmoty. V tomto prípade ide o prírodný proces premeny organickej hmoty na uhlie. Potom zostáva uväznený v prasklinách či medzivrstvách uhlia a okolitých hornín. Môže ho tam byť pomerne dosť. Novácke uhlie je našťastie menej preuhoľnené, teda metán tam nie je zastúpený v takej miere ako napríklad v čiernouhoľných baniach, kde bývajú vážne výbuchy. Tak isto sa môže dostávať metán do prostredia baní aj z podložných hornín.
Metán teda unikne z prasklín v horninách do banských chodieb.
- V bani sú rôzne priestory, kde sú v horninách vytvorené zlomy, menšie pukliny, kde sa metán zhromažďuje. Kombajn pri ťažbe odkrajuje z uhoľného sloja a, samozrejme, nedá sa predpokladať, čo v tej chvíli odkrýva. Môže sa stať, že takáto „pasca“, teda kaverna, kde je nahromadený plyn, sa zrazu otvorí a metán unikne.
Od čoho závisí, či metán vybuchne, alebo sa iba vznieti?
- To závisí od jeho koncentrácie. Keď je ešte prítomný aj nejaký uhoľný prach, metán môže pri koncentrácii vo vzduchu okolo 4-5 % v kombinácii s kyslíkom vybuchnúť. Je to podobný výbuch ako pri trhavine. Ak je koncentrácia metánu nad 15 %, čo asi bude aj tento prípad, príde iba k jeho vznieteniu, teda vyhoreniu. V takom prípade je to veľmi rýchle, no intenzívne horenie, podobne ako keď vzbĺkne kuchynský plyn.