TASR prevzala správu z portálu britského denníka The Guardian. Rezolúcia o "deportáciách a nútených presunoch ukrajinských detí a ďalších civilistov do Ruskej federácie alebo na dočasne okupované ukrajinské územia vyzýva: vytvorte podmienky pre ich bezpečný návrat, zastavte tieto zločiny a potrestajte páchateľov". Za rezolúciu hlasovalo 87 prítomných, jeden zástupca hlasoval proti a ďalší sa zdržal.
PZ RE vyzvalo na "okamžité a naliehavé kroky, ktoré zastavia tieto metódy protizákonného núteného presunu a deportácií, v súčasnosti uplatňované Ruskou federáciou na ukrajinských obyvateľoch, a ktoré zastavia predovšetkým politiku a praktiky súvisiace s odoberaním detí z ich rodín či domova, ako aj následné nanútenie ruského občianstva, identity a kultúry".
Podľa PZ RE je potrebné zaznamenávať a monitorovať jednotlivé prípady, aby sa mohol zaviesť mechanizmus rýchlej nápravy. Je tiež potrebné zbierať dôkazy, aby boli páchatelia na všetkých úrovniach postavení pred spravodlivosť. Parlamentné zhromaždenie tiež žiada Rusko, aby umožnilo mimovládnym organizáciám a charitám prístup k týmto ukrajinským deťom. Požaduje tiež informácie o tom, kde sa tieto deti nachádzajú.
Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu vydal v marci zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za "nezákonné deportácie" neplnoletých osôb. Zatykač bol vydaný aj na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, ktorá má údajne 18 adoptovaných detí vrátane tínedžera z Mariupola.
V rezolúcii sa uvádza, že Rusko začalo sťahovať deti z okupovaných území v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny už pred svojou inváziou 24. februára 2022. Ukrajinská vláda v správe zo začiatku tohto mesiaca napísala, že zhromaždila informácie o vyše 19.000 deťoch, ktoré boli deportované.