Už od začiatku Let’s Dance tancujete veľmi dobre. Je to tým, že ako dieťa ste sa venovali spoločenským tancom...
Spoločenským tancom som sa venovala iba rok, keď som bola prváčka na základnej škole. Bola som na jednej súťaži, prvej a poslednej v mojom živote.
Ako to dopadlo?
Smiešne. Mala som tanečného partnera, s ktorým sme mali problém s rytmom. S trénerom sme boli dohodnutí, že ak pôjdeme mimo hudby, tak nám ukáže a odráta nám to. Začali sme tancovať a hovorím svojmu tanečnému partnerovi, že ideme mimo hudby, ale nepočúval ma a išiel si ďalej po svojom. Tréner už na nás mával, tak som mu ešte raz povedala, že ideme zle. No a ten 7-ročný chlapec mi hovorí: „Ticho, ja tu rozkazujem!“ (smiech) Uprostred pesničky som teda odišla z tanečného parketu a už nikdy som sa naň nevrátila, až teraz.
Pred kamerami ste o sebe povedali, že nie ste sexi. Prečo si to myslíte?
Niežeby som si to o sebe vyslovene myslela, ale viem, že hneď na prvú sa tak neviem tváriť a hýbať. Vždy som bola za takú malú, zlatú, rozkošnú. Byť sexi je pre mňa veľká výzva, pretože viem, že veľa tých latinskoamerických tancov by malo mať takýto výraz a žena by v nich mala byť sexi krásnou ozdobou. Dúfam, že sa mi to aspoň päť sekúnd v každom tanci podarilo.
Cítite sa dobre v sexi mini šatách, ktoré viac odhaľujú ako skrývajú?
Nemám problém vyzliecť sa napríklad do bielizne, lebo to prislúcha k hereckému povolaniu. Pravdou je, že to je vždy za nejakú postavu a nie je to Jana Kovalčíková, ktorá sa vyzlečie pred 700 ľuďmi. V tomto je to v Let’s Dance iné, ale mám pocit, že dané šaty sú vždy tak krásne a rafinovane ušité, že to nie je prvoplánované odhaľovanie. Samozrejme, je to nezvyk, ale vedela som, do čoho idem. Sestra sa mi smiala, že si ma nevie vôbec predstaviť, ako budem v tých šatočkách na opätkoch, namaľovaná, vyčesaná a ešte k tomu aj tancovať.
