Šeliga pri tom zdôraznil, že podľa jeho názoru je aplikácia paragrafu v rozpore s ústavou, pretože zasahuje do súdnej moci. „Ak ústavný súd povie, že paragraf nie je v rozpore s ústavou, tak by bolo dobré, aby vymedzil mantinely vo svojom odôvodnení," povedal Šeliga s tým, že ÚS SR by mal vymedziť právomoci generálneho prokurátora v tejto oblasti. „Aby jednoducho aj generálnemu prokurátorovi ukázal, že toto je tvoje miesto a ďalej nemôžeš ísť," skonštatoval Šeliga.
Zároveň pripomenul, že podnet k preskúmaniu paragrafu 363 na ústavný súd zaslali poslanci, pričom ústavnoprávny výbor parlamentu k nemu prijal stanovisko. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) ho však nepodpísal a neodoslal na ÚS SR. Preto poslanci posielajú na súd vlastné stanovisko.
Podľa Vetráka predseda parlamentu nepodpísaním stanoviska vniesol politiku do odborných stanovísk ústavnoprávneho výboru. „Keďže aj ÚS SR očakával stanovisko NR SR, tak mu chceme toto stanovisko poskytnúť," skonštatoval Vetrák, Doplnil, že predmetné stanovisko bude vychádzať zo stanoviska ústavnoprávneho výboru. „Je doplnené ešte o ďalšie argumenty v prospech toho, že dnešné nastavenie paragrafu 363 nie je dobre nastavené," dodal poslanec.
Ústavný súd SR na februárovom neverejnom zasadnutí prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu návrh prezidentky Zuzany Čaputovej na začatie konania o súlade ustanovení paragrafov 363 až 367 Trestného poriadku s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň konanie spojil aj s konaním o návrhu poslancov Národnej rady SR týkajúcom sa rovnakého paragrafu. Predseda ÚS SR Ivan Fiačan vo štvrtok 27. apríla pre médiá povedal, že vo veci by mohol súd rozhodnúť do leta.
