V prípade Vatikánu rozsiahlu časť zbierok domorodého umenia poslali katolícki misionári do Ríma na výstavu v roku 1925. Argumentuje preto, že obradné masky, opasky a ďalšie veci boli dary. Kritici však pochybujú, či ich domorodci v tom čase mohli voľne ponúkať vzhľadom na rozdiel síl v koloniálnych obdobiach.
František pripomenul, že rabovanie bolo bežnou črtou dávnych čias. Povedal, že v budúcnosti musia múzeá "v každom prípade rozlišovať", ale tam, kde je to možné, by sa mali predmety reštituovať.
"A ak zajtra prídu Egypťania a požiadajú o obelisk, čo budeme robiť?" povedal a zachichotal sa s odkazom na obelisk v strede Námestia svätého Petra. Do Ríma ho pred viac ako 2000 rokmi priviezol rímsky cisár Caligula a na dnešné miesto bol premiestnený v 16. storočí.
František je prvý latinskoamerický pápež a dobre pozná aj tú časť histórie, ktorá je Európanom menej známa. Minulý rok sa v Kanade osobne ospravedlnil domorodým obyvateľom za zneužívanie na internátnych školách zo strany katolíckych misionárov.
Ako pokračovaním kanadského ospravedlnenia Vatikán už formálne odmietol tzv. doktrínu objavov. Túto teóriu podporovali pápežské buly z 15. storočia a bola použitá na legitimizáciu zabratia pôvodných území. Dnes tvorí základ niektorých zákonov o vlastníctve pôdy v USA a Kanade.
