Domáce úlohy podľa nej vychádzajú aj zo „zvykového práva", teda že v školách sa to tak robilo vždy. Inšpektorka ale považuje za potrebné rozlíšiť domáce učenie a domáce úlohy. Kým pri domácom učení ho zaisťuje rodina a je na nej, aké metódy, formy i čas si na prípravu zvolí, pri domácej úlohe, ktorú striktne zadáva vyučujúci, by rodina mala vnímať jej význam, keďže úloha zasahuje do jej voľného času. „Zmysel domácej úlohy nemôže vidieť iba učiteľ. Pokiaľ je jej cieľom napríklad utvrdzovanie učiva, tak logicky nemôžu dostať všetky deti rovnakú úlohu, pretože šikovnejšie s ňou iba „zabijú čas“, slabšie sa „utvrdia“ v chybách, lebo nie je pri nich odborník,“ uviedla hlavná školská inšpektorka v tlačovej správe.
Školy by podľa Štofkovej Dianovskej nemali očakávať, že rodičia budú po večeroch pôsobiť ako pedagógovia. Učiteľom odporučila, aby zadávali dobrovoľné domáce úlohy, ak je to nevyhnutné. Žiakom by mali ukázať význam úlohy, keďže by im mala priniesť úžitok. Hlavná školská inšpektorka tiež nepovažuje za vhodné, aby učitelia zadávali ako domácu úlohu učivo, ktoré nestihli prebrať so žiakmi počas vyučovania. Rovnako nesúhlasí ani s tým, aby následne žiakov hodnotili z takéhoto učiva, čiže učiva, ktoré ich nenaučili.
Štátna školská inšpekcia momentálne nemá kritériá na posudzovanie porušovania, ak by boli zrušené domáce úlohy. „Takýmito kritériami nedisponujeme. Primeranosť veku, schopnostiam, záujmom žiaka či jeho zdravotnému stavu je príliš všeobecné pravidlo, ktorého porušenie by sa vo väčšine prípadov na základe normatívnej kontroly dalo ťažko právne vyargumentovať. Vždy by išlo o subjektívny názor inšpektora,“ vysvetľuje Štofková Dianovská.
