Mali ste trému pri vyslovovaní „áno“?
Otto: Trému ani nie, už to berieme s Peťkou inak, keďže sme dostali nejaké facky od života, samozrejme, aj pohladenia. Ale náš vzťah už nie je len o milovaní, potulkách po večeroch po podnikoch, diskotékach či popíjaní vínka. Naozaj si rozumieme, vieme sa zasmiať, zabaviť aj pri varení, pri písaní scenárov a príprave programov, ktoré produkujeme, ale aj pri sadení kvetov a podobne.
Predsa len, čo vás viedlo spečatiť vzťah s Petrou svadbou, veď ľudia dnes bežne žijú spolu bez papierov aj s dvoma-troma deťmi?
Otto: Dokopali nás k tomu novinári, prvá otázka vždy – kedy bude svadba? (Smiech). A teraz vážne. My deti už nebudeme mať, napokon mám dve dcéry a získal som aj syna, Peťka obrátene, má syna a získala dve dcéry. Vieme, aký je svet, a chceli sme to mať spečatené aj z mojich zdravotných dôvodov, pretože človek nikdy nevie. Peťka nerada toto počúva, ale ja som perfekcionista a chcem mať veci na poriadku. Samozrejme, okrem náklonnosti a lásky bolo dôvodom aj toto.
Aké je to byť „macochou“ staršej dcéry, než ste vy sama?
Petra: Smiali sme sa, že som ženský Chuck Noris, lebo som si porodila dcéru skôr ako som sa narodila ja (smiech). Andrejka je skvelé dievča, rozumieme si, dokonca jej mama Milka mi niekedy zavolá, aby som jej dohovorila, že na mňa dá. Nikolka žije v USA, nedarí sa nám byť tak často spolu ako s Andrejkou, ktorá z Brna môže dobehnúť častejšie, ale tiež sme v pohode.
Otto: A Leo a Andrejka si skvele rozumejú, naozaj ako súrodenci, aj keď ich delí veľký vekový rozdiel.
