Zabávač, moderátor, herec a spevák Štefan Skrúcaný(54) je stabilnou súčasťou Paneláka, žije v spokojnom zväzku s Erikou Judínyovou a má veľké plány. Na budúci rok totiž chce obnoviť spoluprácu s Mirom Nogom a možno sa dá dokopy aj so zvyškom starej partie, vrátane Zuzany Tlučkovej a Rasťa Piška!
Navonok sa zdá, že prežívate veľmi vydarenú životnú kapitolu. Je niečo, čo vám chýba k šťastiu?
V zásade som najmä svoj súkromný život v posledných rokoch zastabilizoval, asi to súvisí aj s tým, že už nie som práve tínedžer a rád by som prežíval pokojné obdobie. V podstate mi nechýba nič, i keď ma trošku štve, že ešte stále sa živím prácou. V mojom veku by už ľudia mali mať zabezpečené iné zdroje príjmov, aby nemuseli nejako veľmi pracovať.
Máte štyri eseročky. Načo?
Priznám sa, že viem len o troch. Cez jednu robím živnosť, teda hrám, spievam, dabujem či moderujem, ďalšiu mám, odkedy som sa snažil podnikať v oblasti reklamy, konkrétne bilbordov, no doba veľmi reklame nepraje a ceny bilbordov sú veľmi dampingové.
A v rámci tretej sa pokúšam robiť niečo s biotechnológiami, no to je beh na dlhé trate... Skrátka, sú to všetko moje pokusy uniknúť tomu, aby môj hlavný zdroj príjmov bola umelecká činnosť. Takže som vám predtým neklamal. (smiech)
Prečo vlastne chcete uniknúť?
Herectvo či moderovanie sa nedá robiť navždy. Respektíve dá, ale vo vyššom dôchodkovom veku to niekedy môže vyzerať dosť nedôstojne. Skúsení herci hovorili, že nie je nič smutnejšie, ako pozerať sa na javisko, kde je starý trápiaci sa herec. Mnohí moji kolegovia, ktorí boli veľké hviezdy za socializmu, keď nebola šanca nazbierať toľko finančných prostriedkov, zomierali vo veľkej hmotnej núdzi.
A to je pre mňa memento. Nie som človek, ktorý by zhŕňal peniaze, naopak, rád nimi pomáham mojim blízkym, dávajú mi pocit slobody, no snažím sa myslieť na zadné vrátka. Myslieť si, že na starobu sa o nás postará štát, je veľmi komická predstava.
Avizovali ste, že budúci rok by ste sa rád spolu so starým parťákom Mirom Nogom vrátili ako komická dvojica vo vlastnom programe. Nakoľko je to reálne?
Vidím to tak 50 na 50. My sme s Mirom mali vždy veľmi kamarátsky a korektný vzťah, aj keď nikdy sme neboli blízki priatelia. Na druhej strane sme medzi sebou nikdy nemali konflikt. Neprestali sme spolupracovať preto, že by nás rozdelil nejaký vzájomný problém. V istom období sme mali aj trochu smolu. Neboli sme autormi a boli sme na nich v dobrom „odkázaní“. A tí nám húfne vymierali. Ak by sme mali ísť do ďalekej minulosti, ako 29-ročný zomrel Paľo Juráň, Stano Radič mal len 49, Jaro Filip 51 – to boli naši najbližší spolupracovníci, ktorí kreovali náš imidž humoristov. Plus sme s Mirom robili politickú satiru, čo nie celkom prospieva šoubizu. Cítili sme, že musíme vyjadriť svoje občianske postoje, hodili sme svoju popularitu za hlavu v čase, keď sme mávali plné amfiteátre. Dnes mi je jasné, že sme si odpálili množstvo fanúšikov, ktorí jednoducho mali iný politický názor. Ale neľutujem to...
Navyše postupne prestala byť politická satira v móde...
Skôr by som povedal, že ľudia už boli z politiky unavení, do toho zomreli naši spomínaní kolegovia a my s Mirom sme zostali akoby v lufte. Miro sa začal venovať divadlu a ja som začal hrať v muzikáloch, moderovať, spievať, robiť zábavné akcie. Ale myslím si, že satira je niečo, čo dnes Slovensku chýba. Preto to tu tak vyzerá, lebo naši politici nemajú kritiku, zrkadlo, čo by pomohlo aj im samotným. Ako hovorievam, stav satiry na Slovensku je: dvaja mŕtvi, ostatní nezvestní. Kde sú Markovič, Piško, Snopko...? Bez nejakých sentimentov, myslím si, že satira by pomohla našu spoločnosť ozdraviť.
Spomenuli ste Rasťa Piška a zo starej partie je tu ešte vaša bývalá manželka Zuzana Tlučková. Prizvete do nového projektu aj ich?
Nevidím to ako úplnú nemožnosť, aby sa minimálne časť starej partie dala dokopy. Možno tá snaha o spoluprácu s Mirkom je taká prvá lastovička, že poďme pozdraviť našich divákov, povedať, že ešte tu sme, zaspomínať si na našu spoluprácu. Program, ktorý by som so Stanom Gurkom rád k budúcemu roku pripravil, by bol zábavno-pesničkovo-spomienkový.
Nielen Miro Noga, ale aj vy ste sa intenzívne vrátili k herectvu, keďže ste dlhodobo súčasťou seriálu Panelák.
Nie je to nejaké dramatické herectvo, i keď je ťažké odhadnúť mieru, aby to nebolo prehrávané a aby to nebola nejaká prvoplánová estráda. Som tam navyše jediný „cudzojazyčný“ herec, i keď nedávno pribudol slovenský Francúz. Máme to skoro rovnako ťažké, lebo ja sa tie veci musím do istej miery bifliť – improvizovať po východniarsky totiž dokáže len východniar (smiech)..
Je pre vás východniarčina po tých rokoch jednoduchšia?
Jasné. Napočúval som si ju, naučil sa slovíčka. Mojou výhodou je, že mám hudobný sluch, a tým aj talent na jazyky. Napodobňujem ju tak, že dnes by som možno aj dokázal niekoho oklamať, že som východniar.
V živote ste zažili niekoľko pádov a reštartov. Je niekto, kto vždy stál pri vás, alebo ste sa s fackami dokázali vyrovnať sám?
Na úvod musím povedať obligátnu, ale zásadnú vec. Vždy pri mne stála moja rodina, mama, otec, ktorý už nežije, moje sestry. Dlhé roky pri mne stála moja manželka Zuzka Tlučková, oporou sú mi aj moje deti, ktoré sú zmyslom života každého normálneho človeka a teraz je to Erika. Ale jedným dychom musím povedať, že v tomto som dosť samotár. Napriek tomu, že som tímový hráč, potrebujem partiu, kamarátov, tak čím ďalej, tým viac zisťujem, že čo sa týka blízkych priateľov – som samotár. Zvykol som si na to, že sa musím spoľahnúť hlavne sám na seba.
Erika Judínyová je vašou partnerkou už dva roky, čo je dosť dlhý čas na to, aby ste zistili, či vám to funguje. Čo poviete, zostarnete spolu?
Bolo by, samozrejme, veľmi trúfalé, keby som takéto niečo konštatoval, keďže človek nikdy nevie, čo sa stane na druhý deň. Ale som presvedčený, že Erika je ten človek, na ktorého sa dá spoľahnúť, ktorý mi dáva maximum lásky, porozumenia, dôvery a ja by som jej to všetko rád opätoval a nerád sklamal. Myslím, že je tu veľká pravdepodobnosť, že spolu zostarneme. Ak teda môžem povedať, že ešte nie som dosť starý. (smiech) Po dlhých rokoch cítim životný pokoj a nerád by som o to prišiel. Navyše my sa nepoznáme len dva roky, ale pätnásť. Toto posledné obdobie bolo len skúškou, či k sebe budeme pasovať, aj keď spolu budeme dennodenne. Odskúšali sme si, že žiadne trecie plochy medzi nami neexistujú. Takže z mojej strany žiadne pochybnosti.
Vlani ste sa zasnúbili. Bude toto leto svadba?
Myslím si, že k tejto téme sme už s Erikou povedali všetko, čo sme pre túto chvíľu povedať chceli. Nepoviem vám, či to bude o týždeň, o rok, či o dva. Keď Erike skončí začiatkom leta pracovný maratón, začneme prázdninovať, pôjdeme asi pozrieť jej brata do USA, potom bude čas rozmýšľať aj nad súkromím. Svadba raz bude, ale čas si zatiaľ nechávame pre seba.
Erika v poslednom období nabrala ženské tvary. Páči sa vám takáto?
Erika bola vždy krásna baba a v čase, keď bola chudá, možno bola krásna pre modeling a fotenie, lebo takéto ženy sa ľahko obliekajú, stajlujú a fotia. Nám normálnym mužom sa ale páčia trochu plnoštíhlejšie baby, skrátka, aby na nich oblečenie „nehrkotalo“. Mám pocit, že pár kíl navyše Erike prospieva, myslím, že ich nabrala aj preto, že máme spolu pohodu, pravidelnú stravu a iné pravidelné veci.
Máte tri dospelé deti, viete si predstaviť, že by vás ešte pravidelne niečo malé po nociach budilo zo spánku?
Dcéra Linda má 31 rokov, Tomáš má 26 a Lukáš 20. Detstvo je už za nimi, i keď musím priznať, že u Lindy som ho trošku prešvihol, lebo som bol veľmi mladý a venoval sa práci. No snažil som sa jej to celý život dorovnávať, aj dodnes sa snažím. U chalanov som detstvo celé zažil a viem, že je to pre rodičov veľmi náročné obdobie. Erika ešte materstvo nezažila a určite ako každá žena po dieťati túži a ja by som bol asi dosť veľký alibista až chrapúň, keby som s ňou žil a odmietal mať s ňou dieťa. Napriek tomu, že tri mám, tak keby sa nám podarilo nejaké spolu, určite by som to zvládol. Rozhodne by som to Erike doprial, lebo viem, že to je možno to posledné, čo jej chýba k pocitu úplného šťastia a k určitému uzavretiu ženského zmyslu života.
