Kedysi sa však aj u nás konali pompézne korunovácie lákajúce do Prešporku obrovské davy. Tušili ste, že uhorský kráľ mal povinnosť dať sa korunovať?
Vládnuť kráľovstvu či obrovskej ríši so sebou nieslo od vekov mnoho povinností. Jednou z nich je aj korunovácia. Vďaka nej aj úplne obyčajní poddaní mali možnosť nielen vidieť svojho panovníka v najväčšom lesku, ale spolu s ním si užiť aj oslavy. A hoci je obyčajom, že nový panovník začína vládnuť vo chvíli, keď zomrie jeho predchodca, v Uhorsku to neplatilo. Bez korunovácie krajina nemala právoplatného kráľa.
Útek pred Turkami
Slovensko ako súčasť Uhorska zohrávalo v kráľovských korunováciách dôležitú úlohu viac než dve a pol storočia. Turecká hrozba v 16. storočí pomohla povýšiť dnešnú Bratislavu nielen na korunovačné mesto, ale aj na sídlo kráľa, dôležitých inštitúcií krajiny a arcibiskupa, a v dnešnom hlavnom meste dokonca zasadal aj snem. Posledným panovníkom, ktorý dostal uhorskú korunu v svätomartinskom dóme, bol na jeseň 1830 Ferdinand V. zvaný aj Dobrotivý. Vtedy ešte netušil, že jeho vláda sa skončí vynútenou abdikáciou a že bude aj posledným panovníkom korunovaným v Čechách.
Zaujímavosťou je, že kto chcel zasadnúť na uhorský trón, musel sa dať čo najskôr po smrti svojho predchodcu korunovať. Uhorskému panovníkovi to dokonca prikazoval zákon z roku 1790. Ten uložil povinnosť stihnúť korunováciu do pol roka od úmrtia predošlého vládcu. Bola to reakcia na rozhodnutie Jozefa II., syna Márie Terézie, ktorý sa za uhorského kráľa korunovať nedal.
