Všimol si totiž, že chorobnosť rodičiek v nemocnici je omnoho vyššia na oddelení, kde pôsobia študenti medicíny. Nákazu šírili sami - pohybovali sa totiž aj v pitevni a neumývali si potom ruky.
Ignaz Semmelweiss zaviedol povinné umývanie rúk chlórovým vápnom a úmrtnosť hospitalizovaných rodičiek ihneď klesla. Anglický lekár Joseph Lister v 19. storočí spôsobil zas prevrat antisepsou. Umýval si ruky aj všetky chirurgické nástroje v kyseline karbolovej. Ruky si pred tým, ako sa dotkol pacienta, umýval dôkladne aj francúzsky lekár a biológ Louis Pasteur.
Význam umývania rúk sme si opäť naplno uvedomili v nedávnej minulosti, keď bol celý svet ochromený pandémiou COVID-19. Práve správne umývanie rúk bolo jedným z ťažiskových opatrení, ktoré mali zabrániť šíreniu nákazy.„Až 80 % infekcií sa šíri neumytými rukami. Pôvodcovia ochorení sa totiž môžu nachádzať na bežne používaných predmetoch, ako sú napríklad držadlá vo verejnej hromadnej doprave, držadlá na nákupných košíkoch, kľučky, tlačidlá zvončekov a výťahov či vodovodné batérie,“ pripomenul hlavný hygienik Ján Mikas pri príležitosti Svetového dňa hygieny rúk. Hygiena rúk je podľa neho prvým predpokladom na zabránenie vzniku infekčných ochorení. Vyššie riziko nakaziť sa majú ľudia so zníženou imunitou a nemocniční pacienti.
