V utorok to uviedla ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW). TASR správu prevzala z agentúry AFP. HRW zanalyzovala 59 záberov tiel obetí náletu a video z miesta útoku. Na základe týchto materiálov tvrdí, že mjanmarská vojenská junta pri nálete použila termobarickú bombu, ktorá je známa i ako vákuová bomba.
Funguje na princípe dvoch výbuchov — prvá malá explózia uvoľní na zameraný cieľ oblak aerosólového paliva a druhá ho zapáli, čím sa nasaje okolitý vzduch, vznikne podtlak a následne obrovská ohnivá guľa. Vákuové bomby sú ničivejšie ako konvenčná vysoko výbušná munícia.
Hoci použitie vákuových bômb špecificky nezakazuje žiadna medzinárodná konvencia, ich nasadenie proti civilnému obyvateľstvu by mohlo byť vojnovým zločinom, pripomína AFP.
Armáda v Mjanmarsku vo februári 2021 zvrhla demokraticky zvolenú vládu laureátky Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij a vyhlásila výnimočný stav. Po potlačení pokojných demonštrácií sa mnohí odporcovia vojenskej vlády chopili zbraní a veľké časti krajiny sa odvtedy zmietajú v ozbrojenom konflikte. Najväčší odpor kladie práve región Sagaing.
Situácia v Mjanmarsku bude hlavnou témou summitu hláv štátov a vlád Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktorý sa začal v utorok v Indonézii. ASEAN sa snaží konflikt riešiť diplomatickými cestami, no junta so svojimi odporcami odmieta rokovať. HRW zároveň vyzvala Bezpečnostnú radu OSN, aby voči Mjanmarsko podnikla tvrdšie kroky, ako sú uvalenie zbrojného embarga a sankcií na jej obchodné aktivity.
