Manželia sa zoznámili v Levoči, kde chodili do školy pre slabozrakých. Tam aj pracovali a vzali sa. Podnik ale skrachoval a nemohli tam zostať. „Takže sme išli bývať k môjmu otcovi do Cejkova (okr.Trebišov). Keď zomrel, mama si našla priateľa, ktorý zneužil situáciu a museli sme odísť. To bolo v roku 2004. Odvtedy sa pretĺkame po svete a často chýbalo málo, aby sme skončili pod mostom,“ hovorí ťažko skúšaná Beáta, ktorá tam teraz s ostatnými členmi rodiny smeruje.
Trvalý pobyt majú na mestskom úrade v Prešove. Podľa Balogovcov im na úrade povedali, že im nemôžu poskytnúť sociálny byt, lebo v minulosti ich deložovali kvôli neplateniu. „Teraz sa podmienky všeobecne záväzných nariadení zmenili, takže si môžu podať žiadosť aj tak. Zatiaľ ju však podanú nemajú. Skúsime im pomôcť prostredníctvom gréckokatolíckej charity. Mesto Prešov nemá žiadne prístrešky, kde by mohlo ubytovať ľudí mimo poradia,“ povedal primátor Prešova František Oľha.
Na charite by bývali v nocľahárni. Nevidiaci otec však potrebuje asistenciu a dcéra trpí psychickou poruchou, takže sa o ňu treba starať tiež. „Rodine Balogových vieme pomôcť tak, že im ponúkneme nocľaháreň. Počas dňa môžu byť v dennom centre,“ vysvetlil šéf charity Peter Valiček.
V nocľahárni by boli oddelení, lebo ženy aj muži spia zvlášť. „To si nevieme predstaviť, lebo tam bývajú kadejaké indivíduá, mohli by obťažovať dcéru. Takisto by sa manžel nevedel sám ani osprchovať, alebo ísť na toaletu,“ pripomenula mama Beáta.
