Počet pracujúcich doma od roku 2017 výrazne stúpol: Home office najprv využívali viac ženy

Home office alebo práca z domu je už vo svete úplne bežný. Na Slovensku k nemu boli mnohé firmy nedôverčivé, pandémia covidu ich však donútila zmeniť pohľad na vec. To, čo bolo pred troma rokmi z núdze cnosť, sa dnes stáva normou.

90 % zamestnancov môže pracovať odkiaľkoľvek

Andrea Baloghová, Orange Slovensko

V Orangei už od vypuknutia padnémie až 90 % všetkých zamestnancov má možnosť pracovať prakticky odkiaľkoľvek bez potreby fyzickej účasti v kancelárii. Aj po skončení mimoriadnej situácie pokračujeme v čo najflexibilnejšom spôsobe zamestnávania s veľkým ohľadom na well-being zamestnancov, no s cieľom sústrediť sa na efektívnu spoluprácu, budovanie tímového ducha a firemnej kultúry. Preto pracujeme v modeli 60 % práca v kancelárii, 40 % možnosť práce na home office.

Prispôsobili sme sa novým podmienkam

Dominik Miša, PR manažér VÚB

Určite áno, zaviedli sme počas pandémie smart work a výrazne sa rozšírili možnosti práce z domu. Týmto novým podmienkam sme prispôsobili aj pracoviská.

Veľa prác možno vykonávať z domu

Lenka Kotlebová, Ikea

- V IKEA dlhodobo dbáme na rovnováhu medzi pracovným a osobným životom zamestnancov. Po skúsenosti z pandémie vieme, že veľa prác možno z domu vykonávať. Umožnili sme ju napríklad aj zamestnancom, ktorí majú na starosti tzv. remote sales, teda predaj na diaľku. Zároveň čiastočný home office ponúkame aj mnohým ďalším zamestnancom, u ktorých to povaha ich práce umožňuje, a to už dlhší čas. Nemôžeme zabúdať na fakt, že pri mnohých pozíciách práca na diaľku zo zjavných dôvodov možná nie je - napr. logistika, pozícia zaisťujúca chod obchodných domov. Za dôležité považujeme vedieť ošetriť dohľad nad zabezpečením BOZP u všetkých zamestnancov, ktorí si o prácu z domu zažiadajú, najmä ak ich napríklad v jednom čase bude väčšie množstvo.

Zamestnanci tento benefit využívajú minimálne

Silvia Karásiková, personálna riaditeľka

- Tzv. Home office majú dohodnutý v pracovných zmluvách zamestnanci vo vybraných pracovných pozíciách, kde to povaha práce umožňuje, môžu ho čerpať v rozsahu max. ½ fondu pracovnej doby, t.j. z celkového počtu pracovných dní v mesiaci max. ½ môžu pracovať z domu. Zamestnanci tento benefit využívajú minimálne, majú skôr potrebu socializovať sa. Predpokladáme, že v neposlednom rade môžu byť dôvodom nevyužívania home office aj zvýšené náklady na energie.

Home office nemusí každému vyhovovať

Zuzana Kusá, sociologička, SAV

- V priemyselnej krajine pásových výrob a taviacich pecí ako je Slovensko, má rozšírenie práce z domu technologické bariéry, ďalšie prirodzené prekážky existujú v sektoroch kontaktného výkonu práce ako je zdravotníctvo a sociálna pomoc. Na druhej strane nielen pandémia, ale aj dnešné zdražovanie energií vedie zamestnávateľov k podpore práce z domu. Napr. na ministerstve životného prostredia mali - neviem, či ešte majú - všetci zamestnanci v piatok prácu z domu v záujme energetických úspor. Tento motív zamestnávateľov – podpora práce z domu v záujme presúvania energetického bremena na zamestnanca – však nemusia zamestnanci radostne vítať. Navyše, home office nemusí pre všetkých znamenať pokojnejší pracovný výkon a úsporu času, veď všetky obydlia to priestorovo a technicky umožňujú.

Pokiaľ ide o SAV, na ústavoch spoločenských vied je práca z domu, respektíve z múzeí, knižníc či z terénu bežná vec desaťročia, čiastočne to bolo aj pre stiesnené priestory, dokonca nedostatok stolov a stoličiek. Na našom ústave máme aktuálne pre vedeckých pracovníkov povinné len dva ústavné dni a ostatok času každý robí, kde chce, teda aj z domu. Je tu vysoká miera dôvery, napokon sme hodnotení podľa výsledkov, a tie sú jasne kategorizované. Navyše, ak treba, sme schopní pripojiť sa, konzultovať, debatovať... Na ústavoch, kde sa robí v laboratóriách, je to iné. Aj pre túto akademickú skúsenosť mám pocit, že práca z domu je oveľa rozšírenejšia, ako naznačuje výskum Treximy.