Mnoho ľudí v sebe má malé množstvo genetického materiálu, ktorý zdelili po neandertálcoch, ktorí až do doby spred zhruba 40.000 rokmi zdieľali svet s druhom homo sapiens. "V posledných 15 rokoch, keď bol zaraďovaný neandrtálsky genóm, sme sa dozvedeli, že naši vlastní predkovia sa zrejme krížili s neandrtálcami a zanechali nám malé kúsky ich DNA," uviedol jeden z autorov štúdie Kaustubh Adhikari z londýnskej University College London (UCL).
Časť DNA zdedená po neandertálcoch podľa vedca ovplyvňuje veľkosť nosa a ľudia ho vďaka tomu majú väčší, ak sa meria od koreňa k nosovým dierkam. Je pravdepodobné, že tento rys bol pre ľudí užitočný, lebo sa odovzdával po tisícročia, dodal Adhikari.
Vedci v štúdii využili údaje od 6000 dobrovoľníkov z Latinskej Ameriky, ktorí mali zmiešaných európskych, indiánskych, juhoamerických a afrických predkov prevažne z Brazílie, Čile, Kolumbie, Mexika a Peru. Autori štúdie porovnávali ich genetické údaje s fotografiami tvárí. Skúmali najmä vzdialenosť medzi jednotlivými črtami, ako je špička nosa a okraj pier.
Analýza identifikovala 33 oblastí DNA súvisiacich s tvarom tváre. Najmä v jednej oblasti vedci zistili, že mnoho ľudí z ich štúdie s pôvodnými juhoamerickými predkami, ako aj ďalší ľudia s východoázijskými predkami, malo genetický materiál zdedený po neandertálcoch, čo prispelo k väčšiemu nosu. Predpokladajú, že to mohlo ľuďom umožniť lepší výkon v chladnom prostredí.
