Lenže zatiaľ čo títo géniovia sa miliardári nestali, vyššie spomínaní páni žiadnymi géniami nie sú. Dokazuje to vedecká štúdia, podľa ktorej sa Musk či Bezos stali miliardármi skôr náhodou než vlastným pričinením.
Jedno percento najbohatších ľudí sveta dosiahlo v testoch kognitívnych schopností nižšie výsledky ako tí, ktorí zarábali o niečo menej. Vyplýva to z analýzy kognitívnych schopností a životného úspechu u 55-tisíc mužov, ktorých autori výskumu sledovali desať rokov.
Vedci zo Švédska zistili, že existuje silná súvislosť medzi tým, aký je kto šikovný, a tým, koľko zarába, kým nedosiahne plat 600 000 švédskych korún (vyše 53 600 eur) ročne. Potom začali byť dôležitejšie faktory ako šťastie, pôvod a osobnosť.
„V dôležitom rozmere zásluhovosti – kognitívnych schopnostiach – sme nenašli žiadny dôkaz, že tí, ktorí majú špičkové zamestnanie s mimoriadnymi platmi, si ich zaslúžia viac ako tí, ktorí zarábajú len polovicu týchto platov,“ tvrdia autori.
Podľa nich sa človek stane miliardárom skôr tým, že má neobvyklé „kúzlo“ osobnosti a do kariet mu hrá „osud“, teda má šťastie na to, že je včas na správnom mieste. „Avšak byť extrémne bohatý neznamená byť aj extrémne inteligentný. Stačí sa pozrieť na Twitter a Elona Muska,“ uviedla pre denník The Guardian Arda Mahdawi.
