Vyplýva to z článku analytického centra Carnegie. Minimálne dvom z nich krátko pred udalosťou zavolal priamo ruský prezident Vladimir Putin. Pôvodne sa na prehliadke očakávala účasť jedinej zahraničnej hlavy štátu, a to prezidenta Kirgizska Sadyra Žaparova. Ostatní stredoázijskí lídri totiž chápali, že účasť na ruských oslavách bude vyzerať ako podpora ich krajín pre ruskú inváziu na Ukrajinu, a preto sa pôvodne do Moskvy nechystali.
Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev napríklad koncom apríla uviedol, že mieni 9. mája, keď si jeho krajina rovnako ako Rusko pripomína porážku nacistického Nemecka v roku 1945, uctiť v Astane pamiatku padlých v druhej svetovej vojne. Prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev zase nariadil zorganizovať v Taškente ohňostroje, čím dal najavo, že atrakciu si nenechá ujsť ani on sám. Súdiac podľa všetkého sa teda stredoázijským prezidentom okrem Žaparova podarilo z účasti na oslavách v Moskve slušne vyhovoriť. Lenže potom ich začal obvolávať priamo Putin, upozorňuje analýza.
Pozvánky na prehliadku v podobe Putinových telefonátov prišli len niekoľko dní pred oslavami. Správy o telefonátoch sa pritom neobjavovali na stránkach Kremľa, ale na weboch tlačových služieb jednotlivých prezidentov. V prípade prezidenta Tadžikistanu Imomaliho Rachmona to bolo 5. mája, v prípade hlavy Turkméstanu Serdara Berdymuhamedova 7. mája. Pokiaľ ide o Tokajeva a Mirzijojeva, tak tí sa obmedzili na to, že jednoducho zverejnili fotografiu zo schodov do lietadla. Popri prezidentoch stredoázijských krajín boli v stredu s Putinom na tribúne tiež bieloruský prezident Alexander Lukašenko a premiér Arménska Nikol Pašinjan.
