Pozvanie z Moskvy sa prezidenti stredoázijských republík nakoniec zrejme neodvážili odmietnuť vzhľadom na to, že predpovedať reakciu Moskvy na prípadné odmietnutie bolo zložité. Zároveň vedeli, že hoci na medzinárodnej scéne ich cesta do Moskvy nebude vyzerať najlepšie, zo Západu za obyčajnú účasť na prehliadke žiadne postihy neprídu, píše sa tiež v analýze.
Po začiatku vojny na Ukrajine si stredoázijské krajiny uvedomovali dvojité nebezpečenstvo, upozorňuje Carnegie. Na jednej strane sa obávali, že po nich Moskva bude vyžadovať podporu vyjadrenú tak slovami, ako aj činmi, a na druhej strane, že Západ ich bude hádzať do jedného vreca s agresorom Ruskom. Vzťahy so Západom, ktorý sa usiluje o izoláciu Ruska na medzinárodnej scéne, sú pre nich pritom nemenej dôležité ako tie s Moskvou a Pekingom. O tom svedčí aj skutočnosť, že aj napriek nespokojnosti Moskvy neraz hostili západné delegácie, ktoré s miestnymi predstaviteľmi konzultovali sankcie uvalené na Rusko.
Stredoázijskí lídri sa už vyše roka snažia od témy vojny na Ukrajine čo najviac dištancovať. Verejne Putina alebo vojnu na Ukrajine neodsúdili a k západným sankciám sa nepripojili, aj keď so Západom spolupracujú na ich dodržiavaní. Na druhej strane ale ukrajinské regióny, ktoré Moskva po ich obsadení svojimi silami vyhlásila za ruské, ako súčasť Ruska neuznali.
