Tieto organizmy by mohli výrazne prispieť k odbúravaniu plastového odpadu, ktorý predstavuje jednu z najväčších ekologických katastrof dneška. Mikroorganizmy, ktoré dokážu rozkladať plastové polyméry, poznáme dlhšiu dobu. Väčšina z nich však pracuje pri vyšších teplotách nad tridsať stupňov Celzia. To znamená, že ich využitie je kvôli potrebnému ohrevu technologicky vzaté neúmerne drahé.
Doktor Joel Rüthi zo Švajčiarskeho federálneho inštitútu pre výskum lesa, snehu a krajiny objavil so svojim tímom vo vzorkách odobratých v Grónsku, na Špicbergoch a vo Švajčiarsku kolóniu devätnástich kmeňov baktérií a pätnástich kmeňov húb, ktoré pokrývali plastový odpad vyhodený vo voľnej krajine. Nechali tieto mikroorganizmy rásť v laboratóriu v tme pri teplote pätnásť stupňov Celzia a testovali, či dokážu tráviť rôzne typy plastov.
Bakteriálne kmene schopné rozkladať plasty patrili do trinástich rodov z kmeňov Aktinobaktérie a Proteobaktérie a huby do desiatich rodov z kmeňa vreckovitého (Ascomycota) a kmeňa Mucoromycota. Testované plasty zahŕňali biologicky nerozložiteľný polyetylén (PE) a biologicky rozložiteľný polyester-polyuretán (PUR) a dve komerčne dostupné biologicky rozložiteľné zmesi polybutylén adipát tereftalátu (PBAT) a polymér kyseliny polymliečnej (PLA).
Žiadny z kmeňov nebol schopný rozložiť PE, a to ani po 126 dňoch inkubácie na týchto plastoch. Avšak devätnásť kmeňov (56 %), vrátane jedenástich húb a ôsmich baktérií, bolo schopných tráviť PUR, zatiaľ čo štrnásť húb a tri baktérie boli schopné tráviť zmesi plastov PBAT a PLA. „Tu sme ukázali, že nové mikrobiálne taxóny získané z plastisféry alpských a arktických pôd boli schopné rozkladať biologicky rozložiteľné plasty pri pätnástich stupňoch Celzia. Tieto organizmy by mohli prispieť k zníženiu nákladov a záťaže životného prostredia enzymatickým procesom recyklácie plastov,“ myslí si doktor Rüthi.
