Ako prezradila, začala sa viac zaoberať vyššími mocami a nežiť viac v konfliktoch a v strachu. Barbora Švidraňová začala filozofovať nad životom a odhaľovať jeho inakosť.
„Čo je zmyslom života? Čo je moje poslanie? Pretože chodiť bezducho do práce, ktorú nenávidíme, len preto, aby sme zarobili, poplatili účty, pozreli si televíziu, v ktorej nám aj tak hovoria len hrozné veci, poupratovali, navarili, obstarali deti, ľahli si vyčerpaní spať a ráno ten istý kolotoč... Príde mi to absurdné,“ povedala Barbora a dodala: „Prijali sme to za normálne, a tých, čo sa pýtajú viac, skúmajú seba a život, sú iní a autentickí, označujeme za bláznov.“
Keď sa však zahĺbila do svojho vnútra, začala čítať motivačnú literatúru, prihlásila sa na meditačné workshopy, zistila, ako si ubližovala. „Keď si spomeniem na roky, keď som žila v nevedomosti o vyšších sférach, v drámach a konfliktoch, v nekonečnom kolotoči krivdy, viny a strachu, tak si hovorím, chvalabohu, že toto mám už za sebou a som schopná pozerať sa na život s nadhľadom a prijatím všetkého, čo k nemu patrí,“ prezradila spokojne ryšavka. Barbora sa naučila, že človek nemusí plávať s prúdom, ak cíti, že ho ťahá na dno.
