Spomenuli ste, že je ľahšie nájsť si manžela ako tanečného partnera, vám sa podarilo získať dvoch v jednom...
Na začiatku to nebolo jednoduché, lebo Massimo je prvý môj tanečný partner, s ktorým sme napokon prešli do vzťahu aj v súkromí. A bolo dosť zložité hľadať cestu, ako oddeliť súkromie od tanca a práce všeobecne. Aj keď je to veľmi prepojené, snažíme sa robiť naplno to, čo práve robíme. Ak je čas oddychu, tak sa snažíme oddychovať a ak treba pracovať, pracujeme. Ale stane sa, hlavne v čase príprav na súťaž, že aj vo voľnom čase riešime logistiku cestovania a prepašujeme do súkromného života pracovné veci, ale v norme.
Tancujete spolu deväť rokov, partnermi v súkromí ste osem. Ako vyzeral ten prvý rok spoznávania, kým ste pochopili, že okrem parketu vám to sedí aj v súkromí?
Od začiatku sme spolu skvele komunikovali, čo nám pomohlo zosúladiť tanečný a spoločný život. A od začiatku sme cítili náklonnosť, priateľstvo, rešpekt, no koncentrovali sme sa na štart spoločnej kariéry. Massimo po prvých piatich minútach tanca skonštatoval - toto bude dobré (úsmev). Trávili sme spolu veľa času a zisťovali, že máme veľa spoločného nielen na parkete a pomaly sa to prehuplo do lásky.
O talianskych vzťahoch kolujú historky - vraj tam nechýbajú lietajúce taniere, krik, búchanie dvermi... Ako je to s vami?
A to nepoznáte taliansko-slovenský vzťah! (smiech) Taliani sú veľmi temperamentní, ale Massimo je zo severu, taký pokojnejší, aj keď vie nabrať rýchlosť v sekunde z nuly na sto percent vytočenia sa. Dôležité je nájsť rovnováhu, aby ten druhý vedel korigovať situáciu a myslím, že toto zvládame obaja. Massimo berie veľa vecí s humorom, je hravý a hoci sa hádame často o hlúpostiach, vieme sa navzájom upokojovať.
Kto z vás ovláda lepšie reč toho druhého - vy taliančinu alebo Massimo slovenčinu?
Hovorím po taliansky plynule, ale musím priznať, že i Massimo sa učí po slovensky a dokáže ma niekedy prekvapiť, keď zahlási niečo po slovensky, čo ma poteší. A sľúbil, že sa naučí.
Stane sa, že doma sa pohádate a potom musíte na tréning? Viete to „upratať“, že dobre, sme pohádaní, ale na tréningu to nemá čo hľadať?
Nikdy nejdeme spať pohnevaní, všetko vybavíme tak, aby sme neboli dlhé hodiny pohádaní. Vydiskutujeme si, vysvetlíme, nikdy si nechceme ublížiť, ak jeden vybuchne, je to väčšinou osobný problém jedinca, nie dvojice. Stačí pár minút na rozdýchanie a všetko ide po starom.
Vráťme sa k tancu, prirovnávate ho k výkonu vrcholových športovcov v iných odvetviach. Je to kus akrobacie, kus herectva a mnoho iných aspektov vložených do tanca...
Tanec je naozaj obrovská škála tém, ktoré musí tanečník zvládať. Dôležitá je fyzická kondícia, telo musí mať nielen pôvab, ale aj silu a rýchlosť, balans nie je zameraný len jedným smerom. V repertoári, ktorý prezentujeme na súťažiach, máme 5 tancov, z ktorých každý má úplne inú kultúru, históriu. Museli sme si teda naštudovať, odkiaľ tance pochádzajú, ako vznikli, prečo, čo nimi chceli vyjadriť, a to je ďalšia rôznorodosť. Absolvovali sme aj hodiny herectva, pomáhali nám profesionálni herci. Náš hlavný kouč je psychológ, ktorý nám pomáha aj vo vzájomnej komunikácii, prekonávať tlak súťaže a aj prezentáciu páru. Možno, ak by som to prirovnala k maliarstvu, maliar namaľuje obraz, ale je od neho potom separovaný, kým my ako tanečný pár predstavujeme aj maliara, aj dielo spolu.
