Z dvoch pápežov sa stali svätci: Svedectvá Slovákov z unikátnej udalosti vo Vatikáne

Pápež František vyhlásil v nedeľu za svätých svojich predchodcov - talianskeho pápeža Jána XXIII., ktorý zvolal reformný druhý vatikánsky koncil, a prvého slovanského pápeža pochádzajúceho z Poľska Jána Pavla II. Všetci veriaci zhromaždení vo Vatikáne, ako aj v tisíckach ďalších miest po celom svete v tej chvíli plakali a tlieskali. Ide o historicky prvé svätorečenie dvoch pápežov naraz.

„Boli to dvaja statoční muži, ktorí dali cirkvi a svetu svedectvo o Božej dobrote a jeho milosrdenstve,“ vyhlásil pápež František. Kanonizačný obrad sa konal v úvode slávnostnej omše na Námestí sv. Petra za účasti státisícov pútnikov z celého sveta, ktorí zaplnili Vatikán a okolité ulice a námestia Ríma, aby oslávili dvoch velikánov rímskokatolíckej cirkvi z 20. storočia.

František po trojitej žiadosti kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, o vyhlásenie nových svätcov prečítal slávnostnú formulu v latinčine, ktorou potvrdil návrh, aby boli blahoslavení Ján XXIII. a Ján Pavol II. zaradení medzi svätých a aby ich ako takých uctievala celá cirkev. Na oltár následne priniesli ich relikvie.

Medzi davmi ľudí vo Vatikáne mali bezpochyby najväčšie zastúpenie rodáci Jána Pavla II. z Poľska, ale cestu tam meralo aj niekoľko tisícok Slovákov. Prišla aj rodina z obce Michal nad Žitavou. „Prišli sme sa celá rodina poďakovať za našich pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II., ktorý bol veľkým prínosom pre Slovensko,“ uviedol otec rodiny Peter, ktorý sa s Jánom Pavlom II. stretol počas jeho návštev na Slovensku. „Bol som v 90. roku ako usporiadateľ vo Vajnoroch a potom v Košiciach na svätorečení košických mučeníkov. A takisto v Petržalke, keď bol u nás poslednýkrát. Vždy to bol pre mňa veľký zážitok!“

Ide o vôbec prvé svätorečenie dvoch pápežov naraz. Historický význam udalosti zvýšila aj účasť Františkovho predchodcu, emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý pred rokom ako prvá hlava katolíckej cirkvi po šiestich storočiach odstúpil z funkcie. Prítomnosť Benedikta XVI. odráža snahu jeho nástupcu poukázať na nadväznosť medzi pápežmi napriek určitým rozdielom, ako aj na jednotu katolíckej cirkvi, ktorú chcel František preukázať rozhodnutím svätorečiť Jána XXIII. a Jána Pavla II. spoločne ako pápežov, ktorých majú v obľube konzervatívci i liberáli.

Pri kanonizácii oboch pápežov došlo k úpravám obvykle striktných pravidiel. Benedikt XVI. v prípade Jána Pavla II. upustil od požiadavky, po-
dľa ktorej sa proces posudzovania svätorečenia môže začať najskôr päť rokov po blahorečení, pokým František rozhodol, že na vyhlásenie Jána XXIII. za svätého stačí jeden zázrak.

Vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli bol zvolený za 261. pápeža
28. októbra 1958. Pápež Ján Pavol II. ho blahorečil 3. septembra 2000. Katolícku cirkev viedol do roku 1963 a bol známy ako „dobrý pápež“ pre priateľskú, otvorenú povahu a neobvyklú spontánnosť na svojom poste. Presadzoval úlohu katolíckej cirkvi ako obhajcu mieru vo svete. Zomrel predtým, ako druhý vatikánsky koncil v roku 1965 ukončil svoju prácu, jeho iniciatíva však spustila program prispôsobenia cirkvi dnešnej dobe v istých oblastiach. Koncil odsudzovaný tradicionalistami okrem iného umožnil bohoslužby v miestnych jazykoch namiesto latinčiny a vyzval na väčší dialóg s ľuďmi iných vierovyznaní, najmä so Židmi.

Jeho zázrak a výnimka

Vlastným menom Karol Wojtyla bol zvolený zborom kardinálov v konkláve 16. októbra 1978. Za blahoslaveného ho vyhlásil jeho nástupca Benedikt XVI. 1. mája 2011. Pápežom bol až do roku 2005 a pripisuje sa mu podiel na ukončení komunistického režimu vo východnej Európe. Jeho početné cesty po krajinách sveta či populárne Svetové dni mládeže inšpirovali novú generáciu katolíkov. Zastával prísnu líniu v základných učeniach cirkvi, čo privítali konzervatívci po turbulentných 60. rokoch. Niektorí kritici ho však vnímajú ako príliš nekompromisného konzervatívca.

Jeho dva zázraky

Autor: © Nový Čas