TASR správu prevzala od agentúry AFP. Najteplejšie osemročné obdobie bolo doposiaľ zaznamenané medzi rokmi 2015 až 2022. No vzhľadom na klimatické zmeny budú teploty podľa meteorológov ďalej stúpať.
"Existuje 98-percetná pravdepodobnosť, že aspoň jeden z nasledujúcich piatich rokov a toto päťročné obdobie ako celok budú najteplejšie v histórii meraní," uvádza Svetová meteorologická organizácia (WMO).
V Parížskej dohode z roku 2015 sa krajiny dohodli, že obmedzia nárast globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím medzi roku 1850 a 1900. Ak by to bolo možné, jej nárast chceli obmedziť na 1,5 stupňa Celzia.
V roku 2022 bola priemerná svetová teplota vzduchu v porovnaní s predindustriálnym obdobím vyššia o 1,15 stupňa Celzia. Podľa WMO existuje 66 percentá šanca, že táto teplota prekročí stanovený cieľ 1,5 stupňa aspoň v jednom z nasledujúcich piatich rokov. Podľa predpovedí by v každom z týchto rokov mala byť teplota v porovnaní s predindustriálnym obdobím vyššia o 1,1 až 1,8 stupňa Celzia.
Hoci to neznamená, že Parížska dohoda nebude dodržaná, WMO varuje, že hranicu 1,5 stupňa Celzia budeme dočasne prekračovať stále častejšie, uviedol šéf WMO Petteri Taalas.
WMO pritom nedávno upozornila na rastúcu pravdepodobnosť, že sa v nasledujúcich mesiacoch sformuje jav El Niňo. Je to prirodzene sa vyskytujúci klimatický jav, spojený so zvyšujúcou sa teplotou vzduchu na Zemi. V niektorých častiach sveta je spojený so suchom a v iných zase s výdatnými dažďami. Ide o odchýlku v systéme morského prúdenia v Tichom oceáne.
"Toto bude mať ďalekosiahle následky pre zdravie, potravinovú bezpečnosť, manažovanie vody a životné prostredie. Musíme byť pripravení," uviedol Taalas.
Podľa WMO je pravdepodobné, že v roku 2023 budú teploty vyššie než boli v priemere medzi rokmi 1991 - 2020 vo všetkých regiónoch okrem Aljašky, Juhoafrickej republiky a niektorých častí Austrálie. Časti južného Tichomoria budú pravdepodobne chladnejšie.
