Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) je celosvetovo zodpovedná za približne 90 percent úmrtí po otrave hubami. Na príčine je toxický peptid alfa-amanitín, ktorý spôsobuje zlyhanie pečene a obličiek.
Špecifický protijed na muchotrávku zelenú doteraz neexistoval, "pretože vieme málo o tom, ako hubové toxíny zabíjajú bunky", povedal profesor Čchiao-pching Wang zo Sunjatsenovej univerzity v čínskom Kantone a hlavný autor vedeckej štúdie.
"Alfa-amanitín je skutočne jednou z najnebezpečnejších zlúčenín, ktoré máme v prírode," povedal Helge Bode, chemik prírodných látok v Inštitúte Maxa Plancka v nemeckom Marburgu.
Vedci pomocou úpravy génov CRISPR-Cas9 testovali, ktoré mutácie pomohli bunkám prežiť účinok alfa-amanitínu. Išlo o bunky bez enzýmu STT3B, ktorý spája molekuly cukru s proteínom. Prerušenie tejto biochemickej dráhy blokovalo aj vstup alfa-amanitínu do buniek. "Sme úplne prekvapení našimi zisteniami," hovorí Čchiao-pching Wang, pretože doteraz nikto netušil, že STT3B hrá úlohu v toxicite alfa-amanitínu.
Druhým krokom bolo nájsť chemickú zlúčeninu, ktorá blokuje účinok STT3B. Ako účinná sa ukázala indocyanínová zeleň, fluorescenčné farbivo používané v lekárskom zobrazovaní krvných ciev.
Vedci zistili u myší priaznivé účinky podania indocyanínovej zelene štyri hodiny po otrave alfa-amanitínom. Ak ju podali až osem alebo 12 hodín po vystavení toxínu, liečba nezaberala. "Môže to byť spôsobené tým, že (alfa-amanitín) spôsobil nezvratné poškodenie... ktoré nie je možné zachrániť. To naznačuje, že (indocyanínová zeleň) by sa mala podávať čo najskôr po otrave," uzavreli vedci.
"Výsledky sú sľubné, ale potrebujeme ďalšie klinické experimenty, aby sa zistilo, či má indocyanínová zeleň podobné účinky u ľudí," vysvetlil Čchiao-pching Wang.
