Agentúra AFP vo svojej správe dodala, že je to prvýkrát po 28 rokoch, čo sa na 1239 kilometrov dlhej bielorusko-ruskej hranici začali opäť vykonávať kontroly. Začalo sa s nimi ešte 5. mája, ale bieloruské orgány sa k tomuto vývoju vyjadrili až v stredu. Podľa šéfa bieloruskej diplomacie kontroly osôb prekračujúcich bielorusko-ruské hranice vykonávajú bieloruskí pohraničníci v úzkej spolupráci so svojimi ruskými kolegami.
Deklaroval tiež, že "v skutočnosti nejde o kontrolu, skôr o monitorovanie situácie na hraniciach." Dodal, že cieľom zavedenia hraničných kontrol je zabrániť vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín do Bieloruska pred implementáciou medzivládnej dohody o vzájomnom uznávaní víz. Ľudskoprávni aktivisti sa však domnievajú, že hraničné kontroly sú zamerané na Rusov, ktorí sa snažia vyhnúť mobilizácii do ruskej armády.
AFP pripomenula, že v Rusku sa zavádza digitálny systém oznamovania brannej povinnosti a každá osoba, ktorej bol povolávací rozkaz doručený elektronicky, má povinnosť dostaviť sa na príslušnú vojenskú správu. Dovtedy má takýto občan zákaz opustiť územie krajiny. Po tom, ako ruská armáda 24. februára 2022 rozpútala vojnu proti Ukrajine, ušli do Bieloruska alebo cez Bielorusko ďalej na západ tisíce Rusov, ktorí sa takto chceli vyhnúť mobilizácii i perzekúciám pre svoje politické názory alebo nesúhlas s vojnou na Ukrajine.
Pavel Sapelka z bieloruského centra pre ľudské práva Viasna podľa AFP na margo vzniknutej situácie uviedol, že Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko "reaguje na akékoľvek hrozby, vrátane sabotáže, zvýšenou kontrolou, čo je výhodné aj pre Rusko, ktoré sa snaží obmedziť možnosti pre útek z krajiny tým, ktorí sa snažia vyhnúť mobilizácii a účasti vo vojne s Ukrajinou".