Automobilový pretekár oslávil 80 rokov! Dokedy chce byť aktívny? Prekvapí vás, aké časté sú v tomto športe podvody

Trochu zveličene by sme mohli povedať, že sa narodil s volantom v rukách. K motorizmu totiž inklinoval od detstva, fascinovalo ho všetko, čo má kolesá. A treba povedať, že Marián Rajnoha dosiahol naozaj vzácnu métu - v roku 2001 mu Slovenská asociácia motoristického športu na slávnosti v Nitre udelila titul Automobilový pretekár 20. storočia. S nestarnúcim osemdesiatnikom sme sa poohliadli za jeho bohatou kariérou na pretekárskych dráhach.

Zažili ste haváriu, keď vám išlo o život?

Je to rizikový šport a havárie k nemu patria. Nepríjemnú haváriu som mal na Pezinskej Babe v roku 1973 na pretekoch do vrchu. Jazdcovi predo mnou vytiekol olej, nedostal som signalizáciu od usporiadateľov. Myslel som si, že tá lesknúca sa trať je odraz od slnka, žiaľ, bolo to 8 litrov vyliateho oleja. Ako som do toho vletel so zaradenou päťkou, začalo ma točiť... Chvalabohu, dopadlo to dobre. Rozbil som len blatník. Najzávažnejšia autonehoda prišla, paradoxne, vo veku, keď som už bol skúsený pretekár. Mal som tesne pred sedemdesiatkou. Havaroval som na Slovakiaringu v Orechovej Potôni. Dovolím si tvrdiť, že to bola havária z vyloženého lajdáctva poľského pretekára. S autom Opel Lotus vyšiel z trate a keď sa vracal na trať, nepozrel sa, či mu niekto zavadzia, a vrazil do mňa. Dostal 500 eur pokutu, zobrali mu licenciu. Mňa previezli vrtuľníkom do nemocnice na bratislavských Kramároch, dali ma na ARO. Mal som otras mozgu, zlomené tri rebrá, porušenú pečeň. Bol som dvanásť dní na pozorovaní.

Zbohatli ste vďaka tomuto športu? Alebo, naopak, koľko vás tento koníček stál?

Zbohatol som tým, že mám veľké skúsenosti a viem, o čom je život. Finančne mi ten šport nepriniesol nič. Je to drahý koníček a ja som do toho investoval všetko. Za socializmu Zväzarm, pod ktorý patrila automobilová zložka, dával určitú refundáciu mzdy. Zaplatili nám cestovné, ale to ani zďaleka nepokrylo náklady. Prví traja pretekári dostali finančnú odmenu, prvý okolo tisíc korún, druhý osemsto a tretí päťsto. Bolo to také prilepšenie. V civile som taxikárčil, bol som, mimochodom, jeden z mála, kto mohol ako taxikár vycestovať aj do zahraničia, často som chodil po zákazníkov na letisko do Viedne.

Na pretekárskej dráhe ste stále aktívny aj v osemdesiatke. Dokedy plánujete pretekať?

Viem, že raz príde moment, keď prestanem mať reflexy a budem reagovať oneskorene. Nepôjdem hlavou proti múru, keď ten čas nastane, pokorne uznám, že je čas skončiť. Budem sa chodiť len pozerať a podporovať mladších. Ale pri hukote motorov a piskote pneumatík zostanem, to viem naisto. Navyše, venujem sa veteránom, mám peknú zbierku, väčšinou značky, na ktorých som pretekal. Pri dotyku s konkrétnym autom mi prejde hlavou tisíc spomienok na minulosť.