Fascinuje vás rýchlosť? Čo je väčší adrenalín - predbehnúť súpera alebo riziko, že stačí málo a ide doslova o život?
Všetko dohromady. Počnúc hlukom z výfukov cez atmosféru na pretekoch až po pocit, keď stojíte na stupienku víťazov. Mám rád konkurenciu, tá je najväčším adrenalínom. Aj keď som bol malý chlapec, súťažili sme s kamarátmi, kto bude najrýchlejší. Aj na sánkach sme robili súťaže. Spúšťali sme sa z Hradnej brány až po Rybné námestie do pivovaru, bolo to kusisko cesty. Neboli to preteky v pravom slova zmysle, bola to len vášeň hľadať konkurenciu a mať dobrý pocit, že som do cieľa prišiel prvý.
Vyhrávali ste často?
Áno, dosť často. Dokonca som vyhľadával starších súperov a tiež takých, ktorí mali lepší bicykel. Ja som s tým svojím starým, podotýkam, dámskym bicyklom dorazil do cieľa skôr ako tí, čo mali značkový favorit!
Ako ste sa vyrovnávali s prehrou? Lebo nie vždy sa len vyhráva, tak to je v každom športe...
Moje krédo bolo vždy rovnaké: prísť do cieľa s úsmevom a s pocitom, že idem ďalej. Ak to bola fair play hra, tak sa mi to páčilo. Neznášal som podvody. A v automobilovom športe ich bolo viac než dosť.
Zažili ste haváriu, keď vám išlo o život?
Je to rizikový šport a havárie k nemu patria. Nepríjemnú haváriu som mal na Pezinskej Babe v roku 1973 na pretekoch do vrchu. Jazdcovi predo mnou vytiekol olej, nedostal som signalizáciu od usporiadateľov. Myslel som si, že tá lesknúca sa trať je odraz od slnka, žiaľ, bolo to 8 litrov vyliateho oleja. Ako som do toho vletel so zaradenou päťkou, začalo ma točiť... Chvalabohu, dopadlo to dobre. Rozbil som len blatník. Najzávažnejšia autonehoda prišla, paradoxne, vo veku, keď som už bol skúsený pretekár. Mal som tesne pred sedemdesiatkou. Havaroval som na Slovakiaringu v Orechovej Potôni. Dovolím si tvrdiť, že to bola havária z vyloženého lajdáctva poľského pretekára. S autom Opel Lotus vyšiel z trate a keď sa vracal na trať, nepozrel sa, či mu niekto zavadzia, a vrazil do mňa. Dostal 500 eur pokutu, zobrali mu licenciu. Mňa previezli vrtuľníkom do nemocnice na bratislavských Kramároch, dali ma na ARO. Mal som otras mozgu, zlomené tri rebrá, porušenú pečeň. Bol som dvanásť dní na pozorovaní.
Dokedy Marián plánuje pretekať a koľko ho tento koníček stál, ale aj aké boli jeho začiatky a ako často sa v tomto športe podvádza, sa dočítate v Novom Čase Nedeľa.
