Aj vy ste krásna žena, tiež pôsobíte noblesne. Máte aj vy chvíľky, keď sa cítite unavene?
Sú to naozaj len momenty ako aj dnes - prší, je zima, fúka vietor a asi prvýkrát zažívam v Bratislave takéto počasie, lebo vaše mesto sa mi spája vždy len s krásnym počasím a pohodou. Chodila som sem do školy na privátne hodiny k profesorke Hudecovej a mala som šťastie na slniečko. Ale prežijeme aj dnes... (úsmev).
Čo vás dokáže vzpružiť?
Na únavu je najlepšia odmena v podobe potlesku.
Zabŕdli ste pracovne aj do populárnej hudby. Neťahá vás to aj k tomuto žánru?
Dirigent František Preisler si ma vybral, keď som účinkovala v Národnom divadle v Prahe, či by som nechcela zaspievať úlohu v pripravovanom muzikáli Les Misérables, a tak som šla na konkurz. Vždy som mala kladný vzťah k muzikálom, ale tituly, ako je Fantóm opery, Miss Saigon či Les Misérables – to je niečo naozaj pre mňa, roly, kde môžem uplatniť svoj hlasový fond a opernú techniku. Potom prišla postava Elišky Pomořanské v Noci na Karlštejne a ďalšie a je to príjemné spestrenie. No aj tak ma to ťahá najviac ku klasike – k opere a operete.
Roky sa v médiách prepieral váš vzťah s pánom Františkom Janečkom, hlavne búrlivý rozchod. Ľutujete ten vzťah, alebo naopak - napriek všetkému ste zaň vďačná za dcéru?
Áno, hlavne som vďačná za Emilku, mám úžasnú dcéru. Všetko, čo v živote príde, má zmysel a treba si z toho vybrať práve to pozitívne. A týmto uzatváram tému.
Predsa len ešte jedna otázka: vaši bývalí partneri pán František Janeček i pán Jaroslav Soukup sú mediálne známi, veľa sa o vašom súkromí v súvislosti s týmito pánmi popísalo. A nielen pozitívne. Aj ste si poplakali, keď ste o sebe niečo čítali?
Zo začiatku áno, priznávam, ale časom človek pochopí, akú to má hodnotu. Pravda je len jedna a hoci má rôzne „kľučky“, teda ľudia ňou narábajú tak, že kľučkujú, tí, čo ma poznajú, vedia a vysvetľovať do novín aká som, nemá zmysel. Záleží mi na tom, čo sa o mne píše, ale nemôžem niektoré veci zmeniť, je to šoubiznis. Robím, čo milujem, a som šťastná, že môžem robiť.
