Hlinená tabuľka pochádza zo starovekej Mezopotámie, ktorá sa nachádzala na území dnešného Iraku a Sýrie. Je o tisíc rokov staršia ako doteraz najstarší známy dôkaz o bozkávaní. Ďalšie indície naznačujú, že bozkávanie malo vtedy iný význam. Kým dnes je väčšinou prvou erotickou aktivitou medzi zaľúbencami a sex nasleduje až potom, v Mezopotámii to bolo naopak. Bozkávaniu sa páry venovali až po sexe.
Výskum o bozkávaní viedli manželia doktor Troels Pank Arbøll z Kodanskej univerzity a doktorka Sophie Lund Rasmussen z Oxfordskej univerzity. „Bozkávanie berieme ako niečo samozrejmé, čo tu bolo vždy. Ale muselo sa niekde začať a my si myslíme, že je staršie, ako sa doteraz predpokladalo,“ uviedla doktorka Rasmussen. Texty staré 4 500 rokov naznačujú, že bozkávaním na verejnosti sa v tej dobe opovrhovalo. Navyše mohlo prispieť k šíreniu vírusového herpesu, ktorý je zaznamenaný na tabuľkách s lekárskymi textami.
Fakty o bozkávaní
- v priemere strávime bozkávaním 2 týždne života
- bozk aktivizuje tvorbu pohlavných hormónov, najmä ak sa stretávajú jazyky partnerov
- bozk uvádza do pohybu 30 svalov a pokožka na tvári je vďaka nemu lepšie prekrvená
- pri bozku sa produkuje inzulín a adrenalín, preto má človek dobrú náladu a radosť zo života
- bozkávanie zrýchľuje tep
- znižuje ťažkosti s krvným obehom, so žalúdkom a žlčníkom
- za minútu bozkávania spálime 2-3 kalórie
- za 10 sekúnd bozkávania sa však premiestni až 80 miliónov baktérií
