Uchovať spomienky
Už prvé spoločné pátranie v archívnych záznamoch prinieslo mnoho vzácnych objavov a prekvapení. Oddaní gorali pochodili nielen martinské Národné múzeum, ale napríklad aj Zakopané, Krakov či depozity Národného múzea v Prahe. Všade, samozrejme, v tradičnom ždiarskom kroji a neraz dokonca i s harmonikou v ruke.
Ich snahou bolo hneď od počiatku zbierať a zachovávať tradície Ždiaru všetkými dostupnými prostriedkami. Avšak nielen to, o všetky svoje objavy a zistenia sa radi podelia. Dodnes nachádzajú oporu v tejto svojej činnosti medzi domácimi, ktorí pravidelne nosia nielen kroje, ale aj dodržiavajú tradičné ždiarske zvyky a hovoria miestnym nárečím.
S požehnaním od plicku
Z pamäti najstarších z nich, napríklad Ruženy Zachvejovej (93), čerpajú informácie o dávno zabudnutom spôsobe života v drsnej horskej prírode severného Slovenska. Dlhé hodiny rozhovorov poctivo zaznamenávajú, aby spomienky ostali uchované. V jej rodine majú dodnes Karola Plicku v živej pamäti, veď jej otec bol so slávnym vedcom vyše pol storočia dobrý priateľ. Dnes aj vďaka úsiliu Miroslava Vaváka majú práve u Zachvejovcov v Ždiari na chalupe pamätnú tabuľu venovanú Karolovi Plickovi.
Trojici „Plickovcov“ sa podarilo zoznámiť aj s jeho synom Ivanom (92), ktorý si ich prácu cení natoľko, že im ako dedič všetkých práv svojho otca dal povolenie používať otcovu pozostalosť. Za viac ako desaťročie práce sa toho už podarilo skutočne neúrekom, a hoci pred siedmimi rokmi Peter Michalák náhle a predčasne zomrel, jeho dvaja priatelia sa okamžite rozhodli v začatej práci pokračovať.
