Návrat ku koreňom
V archívoch však aj naďalej ostáva mnoho neobjaveného, každá návšteva prináša niečo nové. Tak napríklad v Martine objavili zápisy istého pána Halašu, ktorý začiatkom 20. storočia zbieral v Ždiari texty piesní. Po ich objavení sa zo 120 dodnes zachovaných veršov ždiarskych piesní vykľulo 1 600 originálov.
Plickovci si tiež dali za cieľ nafotiť a zachovať pravé ždiarske kroje, ktoré vznikali v priebehu 19. storočia. Pôvod tých najznámejších možno vystopovať do obdobia po slávnych meruôsmich rokov, ich vzory sú však ešte staršie, inšpirované barokom. „V Ždiari to naozaj žije, tam v každej chalupe možno obliecť 5-6 ľudí do krojov,“ vysvetľuje Miroslav Vavák. „Pre nás je dôležité vracať do života pôvodné vzory a materiály, dnes totiž ľudia pravé vzory ani nepoznajú. Hlavne mnohé folklórne skupiny si ždiarske kroje upravujú na nepoznanie.“
Čestný občan
Nečudo, že toľký zápal a množstvo práce vnukli Ždiarčanom myšlienku, že by si mali jedného z najväčších fanúšikov miestnej kultúry a tradícií uctiť mimoriadnym spôsobom. A tak tohto roku v marci, pri príležitosti 60. narodenín udelili oficiálne Miroslavovi Vavákovi poctu, ktorá sa doposiaľ nedostala nikomu. Obecné zastupiteľstvo rozhodlo udeliť mu čestné občianstvo Ždiaru za uchovávanie goralskej tradície.
Keďže je už roky nadšeným zberateľom mužských krojov z celého Slovenska, k jeho vyše 20 kompletom sa mu do zbierky dostal aj najstarší zachovaných serdok pochádzajúci ešte z 20. rokov minulého storočia, ktorý prešiel kompletnou obnovou. K životnému jubileu mu však rodina Zachvejová podarovala aj iný poklad – kompletne zachovaný raintuch, teda pléd pre nevesty. Umenie utkať ho z jemnučkých ľanových nití s krásnymi vzormi zaniklo už po druhej svetovej vojne, keď vymreli posledné tkáčky, ktoré dokázali pripraviť nite také tenké, že ich bolo možné pretiahnuť, všetkých 750, cez snubný prsteň.
Plánov má však Miroslav Vavák s priateľmi ešte mnoho. Okrem spevníka chystajú aj pokračovanie ždiarskych povestí, predstavia Ždiar v 20. storočí a potom bude nasledovať aj kniha o ždiarskej architektúre. „A keď sa podarí, budú v tejto krásnej edícii nasledovať aj mnohé ďalšie diela odborníkov,“ prezrádza na záver.
