V tejto chudobnej a izolovanej krajine, ktorej sa niekedy hovorí Severná Kórea afrického kontinentu, vládne jedna strana a nekonajú sa voľby, platí tam ale často aj mnohoročná branná povinnosť. Eritrejčania preto tvoria jednu z najpočetnejších zložiek afrických utečencov. Dôvodom útekov je podľa OSN rozsiahle porušovanie ľudských práv zo strany vládnych úradov, vrátane svojvoľných popráv, systematického mučenia a znásilňovania.
Pre strategickú polohu je krajina už od dávnej minulosti priesečníkom politických záujmov moslimského sveta i veľmocí. Je produktom koloniálneho snaženia Talianska, ktoré v roku 1890 spojilo červeno-morské osady pod názvom Eritrea (Mare Erythraeum = Červené more). Po Taliansku patrila krajina Británii a v roku 1952 bola federatívne pripojená k Etiópii.
Potom, čo bola Eritrea vyhlásená etiópskou provinciou, vypukla tu dlhoročná vojna za nezávislosť. Po dohode medzi etiópskou vládou a povstalcami v júli 1991 sa v Eritrei konalo v apríli 1993 referendum o nezávislosti. Pri účasti 98 percent obyvateľstva hlasovalo za samostatnosť 99,8 percenta.
