Michal Lacko prišiel do Bruselu z rodinnej farmy v dedine Veľaty, okres Trebišov. Tvrdí, že východoslovenskí farmári nemajú kde predať svoje komodity, a to, čo je na skladoch, je nepredajné. Dôvodom je veľmi nízka cena ukrajinského obilia. To domáce je predražené vyššími vstupmi na pestovanie a budúca úroda si vyžiadala 300-násobne vyššie vstupy hnojív, osív či agrochemikálií. "Zase budeme úplne v strate. Nemôžeme pomáhať niekomu, keď ideme likvidovať sami seba. To mi neprepadá logické - ničiť vlastné farmy a zamestnanosť," povedal.
Michal Nagy-Juhász je poľnohospodár z rumunského mesta Nadlak, kde polovicu obyvateľstva tvoria Slováci a mnohí sa venujú poľnohospodárstvu. Tiež sú obeťou lacných dovozov z Ukrajiny. "Pestujeme pšenicu, kukuricu, slnečnicu, repku olejnatú. Lacné dovozy pšenice z Ukrajiny nám spôsobili veľa zlých vecí. Našu pšenicu sme už nemohli predať. Dovážali z Ukrajiny oveľa lacnejšiu, a nie tak kvalitnú. Kupujúci to brali, lebo chceli dobre zarobiť," vysvetlil.
Protest v Bruseli mal podľa neho zmysel, lebo veci treba zmeniť, prostredníctvom zákonov. "Hlavne treba, aby sa dotknuté európske štáty dohodli na podmienkach, ktoré treba poskytnúť Ukrajine, ako jej pomôcť, aby ich produkty mohli vchádzať do Európy a na svetové trhy, ale kontrolovane, nie chaoticky ako doteraz, s negatívnymi dopadmi na európskych farmárov," skonštatoval.
