Zároveň žiada o identifikáciu podobných prípadov mostov, ktorými by mohla byť ovplyvnená vlaková doprava na sieti Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). Informoval o tom výkonný riaditeľ AROS Patrik Benka.
Podľa AROS bol havarijný stav seredského mosta zistený ešte v roku 2019. Od tej doby podľa asociácie nedošlo v tejto veci k takmer žiadnemu posunu. Železničná spoločnosť Slovensko mala podľa asociácie viacero možností, ako majetkovoprávne vyrovnanie medzi ŽSR a Slovenskou správou ciest riešiť a neurobila tak. "Až po tom, ako bol most statikom s okamžitou platnosťou uzatvorený pre všetku dopravu, cyklistov a peších, keďže hrozilo samozrútenie, sa o štyri dni od uzavretia mosta v Centrálnom registri zmlúv objavila zverejnená zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena medzi ŽSR a Slovenskou správou ciest. Bolo to až 11 mesiacov od začatia majetkovoprávneho vyrovnania pozemkov ŽSR dotknutých stavbou a takmer po roku a pol od súhlasného stanoviska ŽSR k vydaniu stavebného povolenia," upozornil Benka.
Vzniknutá situácia má, navyše, vplyv aj na súkromných dopravcov. V priemere po tejto trati podľa AROS jazdí 33 nákladných vlakov a 30 rušňovlakov týždenne. Pre člena AROS, dopravcu ZSSK Cargo, to pre zvýšené náklady na odklon svojich 21 vlakov cez Bratislavu predstavuje vysokú stratu.
